sen o elektrickom vozíku
Trvanie výzvy:
8. apríla 2014 - 1. augusta 2014
Cieľ výzvy
kúpa elektrického vozíka v hodnote 11 000eur
Autor výzvy
Príbeh
sen o elektrickom vozíku
Volám sa Lenka Šestáková,mám 33 rokov a veľmi túžim po elektrickom vozíku, ktorý by mi skvalitnil môj život, keďže ma pred piatimi rokmi na prechode prechodcov zrazilo auto a ostala som na invalidnom vozíku a mám plne funkčnú len pravú ruku.Na mechanickom vozíku sa sama nevládzem dlho pohybovať, musí ma tlačiť moja mamina, ktorej sily tiež už ubúdajú, keďže sa o mňa stará 24 hodín denne.Stojí ale 11 000eur, čo si žiaľ nemôžme dovoliť...Zdravotná poisťovňa mi elektrický vozík zamietla z dôvodu, že nie som dostatočne ochrnutá...Škoda len,že moje ochrnutie je od pŕs nadol a plne funkčnú mám len pravú ruku...Preto prosím dobrých ľudí o finančnú pomoc.
Prosba o finančnú pomoc
Budem vďačná, ak si nájdete chvíľku na prečítanie tohto listu a ak Vám to len trochu vaša situácia umožňuje, budem neskutočne vďačná za akúkoľvek finančnú pomoc.
Volám sa Lenka Šestáková a mám 33rokov.
Mala som možnosť žiť zdravý život. Pracovať ako zdravý človek. Človek má veľa prianí, ale chorý iba jedno - byť zdravý. Pracovala som v Bratislave a 16.10.2009 (v deň maminých narodenín) mi nezodpovedný 26r. vodič zmenil život od základov, keď ma zrazil na prechode pre chodcov.
Od nehody v r.2009, keď sa mi obyčajný prechod pre chodcov stal osudným som ostala na vozíku. Po náročných operáciách chrbtice, končatín, pomliaždenín, pridružení dekubitov a rôznych iných chorôb ako cukrovka, problémy s trávením, srdcom a iné sa snažím zotaviť a žiť v nádeji, že budem čoraz viac samostatnejšia. Momentálne som odkázaná na pomoc druhých, v provom rade na moju maminu, ktorá sa o mňa 24hodín denne stará a pomáha pri úkonoch, ktoré ešte nedokážem urobiť sama. Dokonca aj keď chcem ísť na prechádzku, som odkázaná na jej pomoc, lebo nedokážem sama dlhšie ovládať mechanický invalidný vozík. Ochrnutie mám od oblasti pŕs, nedokážem ani samostatne sedieť. Ako každý mladý človek rada chodím von, no niekedy to nie je možné, nakoľko som vždy odkázaná na cudziu pomoc. Žijem v nádeji, že sa dokážem jedného dňa sama o seba postarať. Každý rok absolvujem pobyty v rehabilitačnom centre v Kováčovej, niekoľko krát denne cvičím doma.
Začala som si vybavovať elektrický vozík cez zdravotnú poisťovňu, avšak na tento vraj nemám nárok, nakoľko nie som "dostatočne" ochrnutá. Škoda len, že mi ostala zdravá len pravá ruka.
Všetky moje úspory som použila na rôzne rehabilitácie a rehabilitačné pomôcky, ktoré mi pomáhajú zlepšiť môj zdravotný stav. Môj invalidný dôchodok je veľmi nízky a mamin opatrovateľský príspevok nám akurát vystačí na pokrytie každodenných výdavkov.
K tomu, aby som bola aspoň trochu samostatnejšia, by mi veľmi pomohol elektrický vozík, s ktorým by som sa mohla ľahšie dostať von a stretávať priateľov. Pri stretávaní s ľuďmi človek aspoň trochu zabudne na trápenia a bolesti ktoré denne prežíva.
Veľký kus cesty už mám za sebou avšak najťažší úsek ma len čaká: zaradiť sa späť do života a užívať si ho opäť plnými dúškami ako každý normálny zdravý človek.
Preto stále v nádeji dúfam a verím, že to už môže byť iba lepšie a lepšie a v tejto nádeji môže zohrať významnú úlohu vaša akákoľvek pomoc.
Nesmierne vám ďakujem už len za čas, ktorý ste venovali čítaniu tohto listu.
Vopred Vám ďakujem za akýkoľvek príspevok zaslaný na účet: 0324178665/0900
