Prosíme vás o pomoc pre Lukáška

Ahojte radi by sme sa vám predstavili voláme sa Lukáško a teuško. Narodili sme sa maminke v 26 týždni tehotenstva z váhami 870g a 840g. Ja Lukáško som sa narodil ako prvý 14.5.22 o 8:13 po narodení som nedýchal bol som 7x oživovaný ale bez úspechu ešte posledný krát mi úžasný lekári dali šancu a to som sa už pomocou umelej plucnej ventilácie dostal pod kontrolu keby nebolo toho 8 pokusu nemusel by som byť už vôbec tu a to ja tento svet tak rád obdivujem( hlavne svoje pršteky) môj braček tejko sa narodil po mne o 8:14 on našťastie dýchal a nebolo potrebné ho resuscitovať. Ale vrátime sa ku mne ja som žiaľ vplyvom oživovania dostal krvacanie do mozgu. Lekári povedali maminke že sa to môže vstrebať a nemusia mi ostať následky ale žiaľ sa tak nestalo a moja prvá diagnóza bola HYDROCEPHALUS  hlavička mi rástla a nedalo sa nič robiť len ma museli ako 910g operovať. Zavádzali mi ryckhamov rezervoar z ktorého mi každý deň 2x robili punkcie takzv. Mi odoberali nahromadený likvor ktorý sa mi v hlavičke nahromadzoval a nevstrebaval sa. Bol som maličký a toto bola moja prvá ťažká operácia. Nevedel som sám dýchať takže som bol 60 dni plne intubovany občas som podľa maminky otvoril očká keď ma hladkala ale hneď som naspäť zaspinkal lebo som bol slabý. keď som vyrástol a mal som konečne váhu 1700g tak som bol preložený z neonatologickeho oddelenia do detskej nemocnice kde ma čakala ďalšia operácia zavedenie VP shuntu. ešte stále som potreboval pomôcku na dýchanie lebo tá hlavička mi robila šarapatu. Čakal som na svoj veľký deň a pomedzi ma bezúspešne učili papať cez cumlik aby som nemusel mať sondičku. V deň keď mi konečne voperovali VP shunt tak mi rovno pomohli aj z mojim obojstranným pruhom. Konečne som bol po operácii aj keď som bol slabučky ale bol som rád že budem môcť ísť konečne domov. Keď ma prepustili domov po operácii mal som sondičku cez ktorú ma kŕmila aj maminka. Žiaľ vydržal som doma z rodinou len 1 deň na ďalší večer mi museli volať záchranku lebo som nevládal dýchať a upchal sa mi shunt ktorý musel ihneď byť výmeneni. Po operácii som musel znova ostať v nemocnici a čakať nato kedy pôjdem domov ale bola to večnosť pretože ten shunt sa znovu pokazil tak mi ho museli Prenastavovat a takto sa to vlieklo 2 mesiace . Keď som konečne znovu mohol prísť domov tak som bola doma presne týždeň a pokazil sa mi shunt na toľko že som   bol  kvôli vysokej infekcii zo shuntu operovaný znovu a to tak že som fungoval na vonkajšiej drenaži jedna hadička mi trčala von z hlavky druhá z bruška kvôli infekcii nemohli dať shunt naspäť tak som čakal znovu  na áre kým infekcie ustúpi  tam som si pobudol mesiac a 1 týždeň.  Konečne prišiel deň kedy mi mohli dať naspäť shunt ale žiaľ prečerpal som tam 7 mesiacov a papať som sa kvôli okolnostiam nenaučil tak mi museli zaviesť aj peg aby som mohol prijímať mliečko aspoň takto.  Od operácie ubehol mesiac a volali mamičke že nech si zbalí veci a príde za mnou aby jej ukázali ako mi ma dávať mliečko do pegu a môžeme ísť domov aj ja aj mamička sa veľmi tešila a tak si pobalila veci a ráno vyrazila aj z ockom z domu už keď bola pred nemocnicou tak jej volala pani doktorka že nech rýchlo príde na oddelenie kde už ju čakal pán doktor ktorý mi niekoľko krát zachránil život operáciami a moja najobľúbenejšia pani doktorka aby jej oznámili že sa mi tak shunt pokazil že ak ma do 15 minút nezačnú operovať zomriem ani maminku a ocka za mnou nepustili lebo som bol vo veľmi zlom stave začalo mi srdiečko zlyhávať tak ma zase museli operovať a tento krát mi operovali VA shunt to je shunt ktorý vedie cez srdiečko a likvor sa mi vstrebava tam a nie v brušku po operácii mi veľmi ťažko davali lekári nádej že prežijem ale ja som si znovu vybojoval miesto na tomto svete lebo nieje nič krajšie ako zaspávať a zobudzat sa pri maminke ockovi a pri mojom jedinom bračekovi.  Po 3 týždňoch som mohol konečne ísť domov.. Ocko pracuje veľa aby mohli zaplatiť mne a bračekovi rehabilitácie aby sme mohli raz behať po svojich nožičkach.  Možno som bol dlhý ale chcem vás poprosiť pomôžte mi raz vidieť svet inak bez bolesti , bez strachu ,chcem vidieť svet ako ostatné detičky aby som mohol behať, sedieť, hrat sa ísť do školy z inými detičkami nechcem len ležať , chcem raz papať ústami sám ale to všetko stojí veľa peňazí aj keď sa mamička a ocko veľmi snažia 2 choré bábätká dajú zabrať.  Ospravedlňujem sa ale ja žiaľ neviem písať ani čítať tak to museli maminka a ocko za mňa napísať lebo vravia že som najväčší bojovník na svete a že nie oni mňa ale ja som ich v živote naučil za svoj život veľmi veľa. Veľmi rád by som chcel navštíviť Adeli center kde by mi mohli pomôcť ale je to veľmi drahé Ďakujem všetkým za vašu pomoc buďte zdravý