Detská izbička po požiari

V novembri začalo u nás horieť. Bola sobota bola noc a deťom sa ešte nechcelo spat pretože v sobotu nemajú školu škôlku tak chceli kus dlhšie pozerať televízor na dolnom poschodí v obývačke. Pozerali sme televízor a poprosili ma ci im nespravím niečo jesť. Vybrala som sa do kuchyne a cítila som akoby niečo bolo spálené išla som ku sporáku tam bolo všetko v poriadku no nazrela som na schody a hore v mojej spálni cez dvere som videla oranžovú žiaru. Bolo to strašne hotovosť mobily osobne doklady všetko bolo v horných izbách. Z deťmi som vybehla von na ulicu bosí bez bundy a najmenšiu som mala na rukách a ďalšie dve dcérky 5 a 6 ročná utekali popri mne a volali o pomoc po chvíli suseda vyšla že čo sa deje a s deťmi sme kričali nech vola rýchlo hasičov Horiiime. Zatiaľ zobrala ku sebe moje deti a ja som išla čakať hasičov pred dom bolo to strašne ako pred očami pukali skla na oknách bola som úplne bezbranných. Z druhých izieb sa tlačil cez okná čierny hustý dym. V mojej spálni mi zhorelo do tla všetko. A ostatne izby úplne čierne od sadzí. Jednu izbu sme dali dokopy pomocou známych 2 mesiace sa dávalo do kopy aby sme mohli aspoň v jednej izbe spat z deťmi a kúpeľňu aby sme sa mali kde umývať. No na decku izbu žiaľ financie nemám . Pred pár dňami mi skončila materská dovolenka . Deti stále majú strach ze sa to ešte niekedy zopakuje pretože ešte stále vidia a cítia ten zápach spaleniny a decku izbu majú uzavretú pretože je tam obhoreny strop steny nábytok roztaveny od tepla . Posteľ zničená od sadze prišli o hračky oblečenie. O miesto v ktorom trávili od svojho narodenia najviac času.