Rehabilitácie pre Martinka

Prosím Vás o pomoc pri zabezpečení nevyhnutných rehabilitácií pre môjho syna Martinka. Má 17 rokov, žijeme sami dvaja a napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu navštevuje praktickú školu. Súčasťou jeho života od narodenia sú denné cvičenia a rehabilitácie, na ktoré však nemáme dostatok financií. Môj synček Martinko sa narodil predčasne, v 27. týždni, len o pár minútiek skôr ako jeho braček Miško. Martinko vážil 800 gramov, Miško 550, čiže obaja boli neskutočne malinkí. Ihneď po narodení putovali do inkubátorov. Ich malé telíčka boli napojené množstvom hadičiek a senzorov na prístroje, ktoré im pomáhali žiť. Celé toto obdobie si pamätám ako v sne. Miško napriek neskutočnej snahe žiť a úsiliu lekárov a sestričiek, svoj boj o život na deviaty deň prehral. Odišiel do nebíčka, aby nám odtiaľ mohol pomáhať a dávať Martinkovi silu bojovať. U Martinka v tom čase nastali veľmi vážne komplikácie a museli ho z nemocnice v Nových Zámkoch previezť do nemocnice na Kramároch. Potvrdili mu diagnózu NEC, čo je praskanie a odumieranie čreva. Prekonal ťažkú sepsu, museli ho operovať a spravili mu vývod z tenkého aj z hrubého čreva. Nakoľko bol nezrelý a malinký, nevládal ani sám dýchať, bol stále na ventilátore, čím nastali uňho aj chronické zmeny na pľúcach. Aby toho nebolo málo, museli mu operovať očká, nakoľko sa mu začala odlupovať sietnica, čo sa stáva predčasne narodeným detičkám, umiestneným v inkubátore. Jeho ďalšia diagnóza tak bola ROP - retinopatia nedonosených... Napriek tomu že mu očká operovali až päťkrát, ľavé očko sa nepodarilo zachrániť a na pravom mu ostal len zostatok zraku. Domov som si ho mohla zobrať prvýkrát až keď mal päť mesiačkov. Napriek jeho ťažkému zdravotnému stavu to bola to pre mňa neopísateľná radosť. Veľmi často sme sa však na Kramáre vracali, pretože Maťko sa rýchlo dehydratoval, nakoľko mal vývod a zrýchlenú pasáž, k čomu sa pridal silný reflux. Musela som vážiť plienky koľko vycikal, vážiť stolicu a merať aspoň približne, koľko vyzvracal... Bolo to všetko veľmi vyčerpávajúce...Keď mal rôčik, opäť sme sa ocitli v nemocnici na Kramároch. Bola to plánovaná, v poradí už piata operácia bruška, kedy mu zrušili vývod. Strávili sme tam takmer dva mesiace, nakoľko nikdy nič nešlo bez komplikácií. V tom čase sme sa aj presťahovali k mojim rodičom, nakoľko môj už exmanžel nás opustil. Rodina nám bola veľkou, tak potrebnou oporou. Denne sme cvičili Vojtovu metódu, chodili sme na rehabilitačné pobyty do Martina, neskôr aj do Kováčovej. Nakoľko v dôsledku DMO - detskej mozgovej obrny mal Martinko stiahnutú achilovku na ľavej nôžke, rozhodli sme sa pre operáciu v Brne. Po zložení sadry sme išli opäť na liečenie do Kováčovej a Martinko konečne ako štvorročný začal robiť svoje prvé krôčky. :-) Taktiež sme absolvovali pobyt v Adeli centre v Piešťanoch. Proste stále dookola cvičenie, rehabilitácie a prísne diéty. Potom sa k ostatným diagnózam pridala epilepsia, preto dva roky užíval lieky, ktoré mu boli postupne vysadzované, nakoľko bol bez záchvatov. V roku 2018 sa z ničoho nič začal dusiť a hoci to po chvíli prešlo, následné vyšetrenia preukázali tetániu - tetanické kŕče laringu. Kvôli tomu musí denne užívať magnézium. Taktiež denne užíva 4 krát kvapky do ľavého oka, nakoľko sa mu zvyšuje očný tlak. K tomu sa pridružili opakované zápaly oka, takže okrem kvapiek na očný tlak mu ešte kvapkám kvapky na zvlhčovanie oka. Pred piatimi rokmi v júni som s ním absolvovala operáciu prepadnutej klenby na obidvoch nohách u docenta Poula v Přerove. Robili mu to formou odobratia štepov z bedier a vloženia do klenby. Bola to náročná operácia a ešte náročnejšia rekonvalescencia. Šesť týždňov mal sadry, potom ortézy a na nohy sa postavil po cca troch mesiacoch. Celý čas som ho prenášala na rukách a prakticky s musel odznova učiť chodiť. Toto všetko sme zvládli len vďaka dennodennému cvičeniu a rehabilitáciám. Momentálne je Martinko už žiakom druhého ročníka súkromnej praktickej školy v Detve. Martinkov a Paľkov (najstarší syn) ocko nás opustil krátko po narodení dvojičiek. Založil si novú rodinu a prestal sa o nás zaujímať, dokonca nijako finančne neprispieval. Preto som sa musela rozviezť, aby chlapci dostávali aspoň výživné. Veľmi mi pomohli a stále pomáhajú moji rodičia, ktorí sú však už na dôchodku a tak sú ich možnosti veľmi obmedzené. Roky tvrdej práce sa podpísali na ich zdraví; ocino je po ťažkej chorobe takmer nechodiaci. Starší syn Paľko je už sebestačný a pracuje aj býva v Bratislave. Martinkov zdravotný stav si vyžaduje pravidelné cvičenia a množstvo rehabilitácií, ktorých väčšinu zdravotná poisťovňa nehradí. Z môjho príjmu ich hradiť nezvládam, preto sa obraciam na vás s prosbou o pomoc pri ich financovaní.Viem že Maťko nikdy nebude úplne zdravý, že vždy to bude náročné, avšak prosím, pomôžte nám, aby bol jeho život jednoduchší a aby sa mohol čo najviac priblížiť k svojmu snu.Ďakujeme...