Pomôžme pani Alžbete na jej ceste za zlepšením zdravotného stavu

Dobrý deň. Tak sa tozačalo pred 30r. Volám sa Veronika Tomková, mám 51 r. Keď som sa vydala, myslela som si, aký krásny život budem mať. Všetky sny a ilúzie sa zmenili najednu obrovskú katastrofu. Po vydaji ma vlastný muž týral psychicky a ajfyzicky. Už som si konečne vydýchla, že jedno trápenie sa skončilo,  no nastalo druhé. Stala sa hrozná až neuveriteľná tragédia. Raz v noci sme pre ukrutné bolesti  zavolali záchranku, že mama sa nevie postaviť na nohy. Zobrali ju hneď na operačku s tým, že nastali komplikácie a má poškodenú miechu. Lekár sa vyjadril, že nikdy nebude chodiť. Aby toho nebolo málo, starostlivosť sestier bola katastrofálna, nepolohovali ju ani jej nepodávali tekutiny. Keď som za ňou chodila do nemocnice, ukrutne plakala, že jej nemá kto podať ani vodu, o hygiene ani nehovoriac. Dali mi ju domov s tým, že bude žiť taký týždeň a mam už chystať pohreb. Bolo to ako v zlom sne. Jedna facka za druhou od života. Mamu som zobrala domov s váhou 30 kíl ako malé dieťa. Ja dodnes neviem, ako môj syn vyrastal, nevidela som jeho prvé kroky a nepočula jeho prvé slová, nakoľko mamana začiatku bola v kóme a každý deň zavčas rána som autobusom cestovala do Šacea v noci domov. To trvalo zhruba rok a pol. Dodnes sa nedokážem s tým zmieriť. Som úplne bezradná, nakoľko mám malý príjem a nedokážem mame pomôcť. Nakoľko keď mame zvýšia dôchodok len o euro mne hneď zoberú z opatrovateľského dosť veľa peňazí a sme tam kde pred tým. Všetko si pacient ako moja mama musí uhradiť sám, ale z čoho? Je mi veľmi do plaču, že nedokážem nič spraviť. Som zúfalá, že mojej mame, čo mne aj môjmu synovi tak pomohla, nedokážem pomôcť. Nemáme na lieky a veľakrát ani na stravu. Neviem,čo bude ďalej. V noci, keď spia, plačem a rozmýšľam, kde a v čom som spravila chybu, že nás tak osud obdaril. Najme plačem preto, že je veľa ľudí čo neustále nás urážajú len preto že mamka je veľmi chorá a závidia aj pomoc čo sa naskytla u vás. Je to ťažké že závidia chorobu a urazaju. Mama to zvláda ťažko. Celý život ťažko pracovala a teraz štát nevie či nechce nijako pomôcť. Je na invalidom vozíčku a od pása nadol nedokáže nič. Pridružila sa choroba vykrivenia kosti, kĺbov. Lekári tvrdia, že sa to operovať nedá ale amputovať. Tak musím mamku kŕmiť kvôli deformácií prstov. Za celé roky sa sama starám o mamu. To je už z hrubá 30 rokov čo sa sama o mamku starám. Teraz dokonca sa mamke zmenil zdravotný stav nakoľko sa pridružila choroba dekubity  na to jej  treba časťliekov, masti, zdravotného materiálu.  Dokonca nemôžem mať žiaden iný príjem zo zákona štátu. To málo, čo nám zostane, ide na lieky a na stravu.Najhoršie je na tom aj to že, už za tie roky čo sa sama starám o mamkupridružila sami choroba kolenách kolbou a operovať sa to nedá. Takže s veľkýmibolesťami sa mi chodí .Prosím o úsmev na tvári mojej mamy.  Dokonca mamina dostala infarkt a v dôsledkutoho aj mozgovú mŕtvicu a aby nebolo malo v močovom mechúry ma 8 cm kameň. Musí podctupit operáciu a nato mnoztvo rehabilitacie. Ďakujem z celéhosrdca. Veľmi pekne Vás prosím o pomoc na lieky, maste, zdravotný materiál, , napotrubie na vodu, ktoré sa upchalo a treba ručne sekať a meniť. Treba nám domuv  aj vymaľovať izby, pretože boli maľované asi pred 15 tímy rokmi, ja užtiež mám zničené kosti. Veľká vďaka všetkým,ktorí pomôžu a naďalej pomáhajú. Veľmi si to vážime. Veľmi verím, že, ANJELI sútu a verím, že pomôžu .S úctou a vďakou rodina Tomková