Smrť otca, život je nefér ...
Trvanie výzvy:
14. júna 2014 - 14. júna 2015
Cieľ výzvy
Chcem moju mamu zbaviť dlhu, nezaslúži si to za všetkú snahu a dobré skutky.
Autor výzvy
Príbeh
Smrť otca, život je nefér ...
Aký kľúč rozhoduje, kto umrie a kto ostane ... Môj otec by sa o necelý mesiac dožil 44 rokov. Môj brat, ja a môj otec by sme spolu oslávili naše júlové narodeniny.
Dobrý deň, volám sa Dominik Šajdák (17). Som študent na Technickej akadémii v Spišskej Novej Vsi. Moja mama je špeciálny pedagóg a pracuje v susednej dedine s postihnutými deťmi. Mám staršieho brata (21), študuje na Žilinskej univerzite.
Vec, s ktorou potrebujem pomôcť je nasledovná a vydá na pár riadkov. Aby som Vás do toho uviedol napíšem to takto.
Pred desiatkami rokov začali moji starí rodičia stavať dom pre svoje deti. Je to veľký 2-bytový dom. Moja mama a môj krstný otec, jej brat, sa dohodli s ďalšími dvoma súrodencami že dom dostavajú spolu a postarajú sa o mojich starích rodičov. Všetko fungovalo ale môj krstný otec postupom času začal mať existenčné problémy, musel žiť na dlh a nedokázal ho splácať. Dom bol napísaný na oboch, moju mamu a jej brata, tým pádom bola podaná exekúcia na celý dom. Pokiaľ by došlo k exekúcii dom by sa musel predať celý, alebo by sa doň nasťahovali úplne cudzí ľudia, prípadne by ho nekúpil nikto a dlh by stále rástol. Moji rodičia sa rozhodli, že pomôžu môjmu krstnému aj sebe tak, že vybavia všetky exekúcie a zbavia ho dlhu, následne sa dom prepíše plne na moju mamu. V dobe kedy úver vybavovali nemali na výber, takže bol veľmi nevýhodný. Preto môj otec musel ísť pracovať do Holandska aby boli schopný splatiť tento dlh. Môjho otca to veľmi trápilo, dlhoval veľa peňazí a musel byť ďaleko od rodiny. V podstate kvôli nezodpovednosti môjho krstného otca. To vsťahom veľmi neprospievalo.
Moja mama sa postupom času rozhodla refinancovať úver a vziať ho iba na seba aby odľahčila môjho otca.
Keďže môj krstný otec stratil strechu nad hlavou tak musel odísť bývať s rodinou k jeho svokre a aby toho nebolo dosť jeho syn dostal rakovinu pľúc.
Starostlivosť o starích rodičov ostala na mojich rodičoch. Krok ostať v malej dedine na východe Slovenska napriek všetkým nevýhodám stál za to. Moja mama zachránila život jej mame už dva krát, raz to bolo srdce, na ktoré berie lieky, druhý krát to bola poranená noha. Ale aspoň toto dobre dopadlo.
Plán bol taký že postupne sa dom bude opravovať, keďže je v zlom stave. Pomaly sa všetko dalo do pohybu, otec prichádzal na jeden týždeň a mesiac bol preč, zvykali sme si a žili sme ako sme najlepšie vedeli.
V nasledovných riadkoch Vám chcem ospísať môj piatok 13-teho, prial by som si aby to bol obyčajný piatok ako každý týždeň. Keďže bývam 20km od školy, tak musím vstávať o 5 30 ráno. Pre mňa to nie je problém, robím to už 12 rokov. Ako som vstal, rutinne som sa šiel umyť. Vyšiel som z kúpeľne a na chodbe stála moja mama. Mala slzy v očiach a povedala mi, že otec sa už nevráti. Obaja sme sa rozplakali.
Ešte vo švrtok 12. júna s mojim otcom telefonovala okolo desiatej večer. V piatok o druhej ráno jej zazvonil telefón a hlas na drujeh strane jej oznámil že môj otec zomrel. Po 7 hodinách telefonátov a hlúpej byrokracie som videl svoju mamu stále v slzách a nekonečných rozhovoroch o riešení transportu pozostatkov, poistiek a neviem čoho všetkého. Je to o to horšie, že už raz prišla o človeka, ktorý ju miloval, to som na svete ešte nebol. Takže to prežíva druhý krát.
O mesiac by mal môj otec 44 rokov. Ja budem mať o mesiac 18. Môj brat o mesiac 22. Sme narodený v jednom mesiaci, ja 4. brat 6. a môj otec 10. júla. Ja môjmu bratovi a mame neviem pomôcť od žiaľu, to nikto, ale chcem im nejak pomôcť aspoň od svetských problémov. Preto sa obraciam práve na Vás s prosbou o pomoc pre moju rodinu.
Ostali sme traja a v nedokončenom dome a moja mama s dlhom, ktorý bude splácať do jej 65-tich rokov. A práve to je vec, s ktorou žiadam o pomoc.
Na koľko je úver v banke viazaný ešte na 2 roky nedá sa refinancovať ani nijak znížiť.
Preto nemám na výber a musím žiadať o finančnú podporu kým sa naša situácia nezlepší.
(predpokladám najbližšie 3-4 mesiace)
Akúkoľvek pomoc privítam a pokiaľ budem schopný osobne Vám poďakujem.
Ďakujem, že ste si môj príbeh prečítali, verím že mi dokážete pomôcť aspoň zdieľaním na sociálnych sieťach alebo iným spôsobom.
Ďakujem!
Vec, s ktorou potrebujem pomôcť je nasledovná a vydá na pár riadkov. Aby som Vás do toho uviedol napíšem to takto.
Pred desiatkami rokov začali moji starí rodičia stavať dom pre svoje deti. Je to veľký 2-bytový dom. Moja mama a môj krstný otec, jej brat, sa dohodli s ďalšími dvoma súrodencami že dom dostavajú spolu a postarajú sa o mojich starích rodičov. Všetko fungovalo ale môj krstný otec postupom času začal mať existenčné problémy, musel žiť na dlh a nedokázal ho splácať. Dom bol napísaný na oboch, moju mamu a jej brata, tým pádom bola podaná exekúcia na celý dom. Pokiaľ by došlo k exekúcii dom by sa musel predať celý, alebo by sa doň nasťahovali úplne cudzí ľudia, prípadne by ho nekúpil nikto a dlh by stále rástol. Moji rodičia sa rozhodli, že pomôžu môjmu krstnému aj sebe tak, že vybavia všetky exekúcie a zbavia ho dlhu, následne sa dom prepíše plne na moju mamu. V dobe kedy úver vybavovali nemali na výber, takže bol veľmi nevýhodný. Preto môj otec musel ísť pracovať do Holandska aby boli schopný splatiť tento dlh. Môjho otca to veľmi trápilo, dlhoval veľa peňazí a musel byť ďaleko od rodiny. V podstate kvôli nezodpovednosti môjho krstného otca. To vsťahom veľmi neprospievalo.
Moja mama sa postupom času rozhodla refinancovať úver a vziať ho iba na seba aby odľahčila môjho otca.
Keďže môj krstný otec stratil strechu nad hlavou tak musel odísť bývať s rodinou k jeho svokre a aby toho nebolo dosť jeho syn dostal rakovinu pľúc.
Starostlivosť o starích rodičov ostala na mojich rodičoch. Krok ostať v malej dedine na východe Slovenska napriek všetkým nevýhodám stál za to. Moja mama zachránila život jej mame už dva krát, raz to bolo srdce, na ktoré berie lieky, druhý krát to bola poranená noha. Ale aspoň toto dobre dopadlo.
Plán bol taký že postupne sa dom bude opravovať, keďže je v zlom stave. Pomaly sa všetko dalo do pohybu, otec prichádzal na jeden týždeň a mesiac bol preč, zvykali sme si a žili sme ako sme najlepšie vedeli.
V nasledovných riadkoch Vám chcem ospísať môj piatok 13-teho, prial by som si aby to bol obyčajný piatok ako každý týždeň. Keďže bývam 20km od školy, tak musím vstávať o 5 30 ráno. Pre mňa to nie je problém, robím to už 12 rokov. Ako som vstal, rutinne som sa šiel umyť. Vyšiel som z kúpeľne a na chodbe stála moja mama. Mala slzy v očiach a povedala mi, že otec sa už nevráti. Obaja sme sa rozplakali.
Ešte vo švrtok 12. júna s mojim otcom telefonovala okolo desiatej večer. V piatok o druhej ráno jej zazvonil telefón a hlas na drujeh strane jej oznámil že môj otec zomrel. Po 7 hodinách telefonátov a hlúpej byrokracie som videl svoju mamu stále v slzách a nekonečných rozhovoroch o riešení transportu pozostatkov, poistiek a neviem čoho všetkého. Je to o to horšie, že už raz prišla o človeka, ktorý ju miloval, to som na svete ešte nebol. Takže to prežíva druhý krát.
O mesiac by mal môj otec 44 rokov. Ja budem mať o mesiac 18. Môj brat o mesiac 22. Sme narodený v jednom mesiaci, ja 4. brat 6. a môj otec 10. júla. Ja môjmu bratovi a mame neviem pomôcť od žiaľu, to nikto, ale chcem im nejak pomôcť aspoň od svetských problémov. Preto sa obraciam práve na Vás s prosbou o pomoc pre moju rodinu.
Ostali sme traja a v nedokončenom dome a moja mama s dlhom, ktorý bude splácať do jej 65-tich rokov. A práve to je vec, s ktorou žiadam o pomoc.
Na koľko je úver v banke viazaný ešte na 2 roky nedá sa refinancovať ani nijak znížiť.
Preto nemám na výber a musím žiadať o finančnú podporu kým sa naša situácia nezlepší.
(predpokladám najbližšie 3-4 mesiace)
Akúkoľvek pomoc privítam a pokiaľ budem schopný osobne Vám poďakujem.
Ďakujem, že ste si môj príbeh prečítali, verím že mi dokážete pomôcť aspoň zdieľaním na sociálnych sieťach alebo iným spôsobom.
Ďakujem!
