Pomôžme 15-ročnej Frederike v bdelej kóme so zabezpečením zdravotnej starostlivosti

Srdečne zdravím, známych i neznámych.

Píšem za moju sestru, pretože je menej technicky zdatná, možno aj preto, že má detskú mozgovú obrnu, epilepsiu a iné potiaže, ale najmä je životnou situáciou zronená.

Pamätám si ten večer. Moja mamina bola u mňa. Ešte 16:30 volala s Frederikou, cestovala domov od kamarátky. Pripomínala jej, nech preloží z Angličtiny pre moju prváčku Emku, čo hračka Woody hovorí. Prebiehal bežný telefonát. Vtedy nás vôbec nenapadlo, že bude posledný 😪. Ďalší telefonát bol okolo 18-tej, zvonil mamine mobil, zodvihla a vtedy sme sa dozvedeli, čo nás položilo. Mamina ma len odtiahla za ruku do detskej izby, aby to moja Emka nepočula, a už len so zúfalím hlasom ledva povedala "Frederiku zrazilo auto" 💔💔💔. Naša bolesť sa nedá popísať. Frederička prechádzala cez prechod pre chodcov. Napriek osvetleniam si ju starší pán nevšimol. Bez brzdenia narazil do tela 15-ročného dievčaťa, našej milovanej Frederiky 💔. Sebou mu rozbila čelné okno, odhodilo ju dlhých 12metrov. Silný dopad na cestu bolo počuť až do auta svedkyne 💔.

Od 3.1.leží, najskôv v bezvedomí, teraz v bdelej kóme. Najmenším problémom je, že jej ostrihali krásne dlhé vlasy strojčekom.

Nedávno začala nový život, ako prváčka na strednej škole a zároveň život na internáte. Pravidelne mi posielala, ako sa učia kresliť v škole. I keď chcela iný odbor, aj tento ju nabudil a venovala sa mu. Spoznávala život na internátnej izbe stredoškolákov. Tešili sme sa, že ju to zaujalo a snažila sa.

Už len s bolesťou v srdci veríme, že spozorujeme akúkoľvek jej reakciu. Na jednej z návštev v nemocnici sa po mojom príchode pozrela na mňa. Ani netušíte, akú radosť som z toho mala. Nedokázala som udržať slzy.

Rozprávame sa s ňou, ukazujeme fotky, videá z minulosti s nádejou, že jedna ju privedie k vedomiu a preberie sa nám. Mohli by sme skúsiť hyberbarickú komoru, rehabilitačné centrum ARCADA, kde majú skúsenosti s bdelou kómou. Zakladateľom je MUŽ, s veľkým M, roky sa stará o syna v bdelej kóme.

Žiaľ bez peňazí nejde nič. Preto zo srdca prosím o finančnú pomoc, aby sme Frederike vrátili vedomie. Aby sa mohla znovu stať puberťáčkou a chodila s kamarátmi von, občas posedela s rodičmi v kuchyni, rozprávala sa s babkou o novom oblečení, prišla ku mne cez prázdniny, šla s Emkou do kina...aby mohla tancovať na svojej stužkovej.

Šofér, ktorý Frederiku zrazil, sa neozval. Žiadny záujem o to, či žije, ako sa jej darí, čo jej spôsobil. Ani sa nespýtal, či nám môže nejako pomôcť.