Pomoc pre Peťka dosiahnuť cieľ, čo najviac sa priblížiť k svojim rovesníkom pomocou rehabilitácií

Peťko sa narodil ako extrémne nezrelý chlapček v 25tt. tehotenstva s pôrodnou hmotnosťou len 890 gramov. Takéto malé stvorenie samozrejme nedokázalo samostatne dýchať (musel byť zaintubovaný a prístroje dýchali za neho), mal nízku saturáciu a ako to býva pri takýchto maličkých detičkách, tak ani Peťka to neobišlo – krvácanie do mozgu. Nám rodičom sa doslova zrútil celý svet, keď sa nám Peťko narodil tak skoro a tak maličký. Bolo nám povedané, že každé predčasne narodené dieťatko bez akýchkoľvek problémov musí byť hospitalizované na neonatologickom oddelení do predpokladaného termínu pôrodu. Nikdy nezabudnem na tie pocity, keď som chodila za ním so strachom a plačom do nemocnice každý deň, pretože niekedy boli dni ako na húsenkovej dráhe. Pohľad na  moje malé, nevinné klbko ležať v inkubátore napojené na hadičkách bolo veľmi ťažké, nehovoriac o tom, že som sa bála dotknúť tak maličkého stvorenia. Síce som sa cítila bezmocne, že nemôžem pomôcť svojmu vlastnému dieťaťu, ale verila som mu, že to zvládne.

Počas hospitalizácie na neonatologickom oddelení (dlhých 6mesiacov) si toho zažil strašne veľa. Už vo svojich dvoch mesiacoch musel podstúpiť operáciu očiek, lebo neskôr by nemusel vidieť. Po operácií sa mu skúšala dať kyslíková maska namiesto umelej pľúcnej ventilácie, avšak ešte na to nebol pripravený. Presne o dva mesiace mi ležalo moje zlatíčko v postieľke už len s kyslíkovými okuliarikmi, ktoré zo začiatku nemal rád, ale postupne sa s nimi skamarátil. Prišiel čas, keď už nepotreboval na dýchanie žiadne pomôcky a vedel dýchať sám. Dlho papal cez nasogastrickú sondu, ale aj tu prišiel čas na učenie sa piť mliečko z cumlíka. Cvičili sme „Vojtovu metódu“, kým nebol znovu choručký. Opäť Peťko skončil na antibiotikách a bolo pozastavené cvičenie a učenie sa piť z cumľa. Toto všetko ho brzdilo v jeho rozvíjaní a učení ale po liečbe antibiotikami sme sa pomaličky znovu dostali k učeniu papania a cvičeniu. Ale netrvalo to dlho a zas sa čosi stalo, a tento krát išlo o hlavičku. Po ustálení krvácania do mozgu sa mu z dôvodu nahromadenia mozgovej tekutiny začali zväčšovať komory a bola potrebná operácia, a to zavedenie VP- shuntu, mal vtedy iba 4. mesiace. A tu začal ďalší boj v inkubátore, Peťko bol celý opuchnutý po operácií akoby vás uštipol roj včiel. A tak sa zas musel vrátiť ku nasogastrickej sonde, keď už papal z cumľa. Takže už po druhýkrát musel fungovať odznova. Pomaličky malými dávkami začať papať z cumlíka, ale stále nezvládal papať toľko, koľko potreboval. Skúšala som mu kúpiť rôzne druhy cumľov, ale stále to nebolo to, čo by malo a tak stále fungoval pri papaní viac menej cez sondu. Ešte v decembri ho stihla postihnúť nejaká viróza, s ktorou mal krv v stolici. Počas tejto virózy bol „kŕmený“ aj do žili a zase samé hadičky.

A pomaly prišli Vianoce, ktoré boli pre nás veľmi smutné, keďže Peťko ešte musel ostať v nemocnici a nemohol stráviť svoje prvé Vianoce s nami doma.

Začiatkom roka tu bola ako taká vízia, že by mohol ísť domov, ale bol tu stále problém s jeho papaním. Ktovie v čom bol problém, či nevládal ťahať alebo mu nechutilo mliečko ale proste nechcel papať z cumľa. V priebehu Januára ma pomaličky sestričky zaúčali ako Peťkovi zaviesť nasogastrickú sondu. Bol to boj nie len pre neho, ale aj pre mňa, ale keď sme ho už chceli mať doma, tak som to musela zvládnuť.  So všetkým, čo bolo vo mne, som sa naučila zavádzať Peťkovi sondu, a ku koncu januára nám ho konečne pustili domov po necelých 7 mesiacoch s tým, že ak sa nenaučí papať, tak mu bude hroziť PEG sonda zavedená priamo cez bruško do žalúdka.    Nakoniec sme toto doma po dlhom trápení zvládli a náš synček krásne papká.

Peťkovi ostalo ešte veľa diagnóz a čaká nás dlhý boj, aby sa raz postavil na nožičky.                                    

Preto by som chcela požiadať o pomoc dobrých ľudí, lebo bez Vašej pomoci to pôjde len veľmi ťažko

Želáme si len jedno, zdravie pre nášho synčeka, aby raz mohol behať so svojimi kamarátmi a že celý tento boj za to stál.

Ďakujeme všetkým Vám-našim Anjelom, ktorí Peťkovi splnia ten jediný, najväčší sen.