Pomôžme mladej rodinke v ťažkej životnej situácii s dokončením stavby domu

Odvtedy to bol kolobeh vyšetrení, kde sa postupne vylučovali vírusy, parkinson, tumor, nakoniec sa musela ukončiť biologická liečba obličiek, z ktorej tento zápal zjavne vznikol. Ďalšia liečba by viedla k smrti. Neurologický nález sa uzavrel s tým, že podstúpim v januári biopsiu mozgu a s ňou dodiagnostikovanie nálezu a tak som bol v decembri prepustený domov. Prežil som Vianoce s rodinou a 25.12. - na prvý sviatok vianočný - nad ránom som sa prebudil v stave, kedy som sa nevedel nadýchnuť. Privolaná záchranka a následné urgentné vyšetrenia zhodnotili, že ide o pľúcnu embóliu, a tak som bol letecky prevezený do VÚSCH v Košiciach na JIS. 

Embólia zázrakom pominula, všetky zvyšné vyšetrenia boli v norme a blížil sa termín preloženia na neurochirurgiu, aby som podstúpil zákrok biopsie mozgu. No následne po konzíliu neurochirurgov, pľúcnych lekárov, anestéziológov sa spoločne zhodli na tom, že nebudú riskovať kvôli mojim zvyšným diagnózam, lebo hrozilo, že by som sa z narkózy už neprebral. Aktuálne je nález na mozgu v regrese, čo ani nikto neveril, že je niečo také možné. Lekári povedali, že nález pôsobil ako mozgová príhoda 90-ročného dedka. A momentálne chodím, rozprávam, vnímam …, no občas mávam samovoľné kŕče (nohy, ruky a v tvári). V decembri to však bolo v stave, keď som sa učil chodiť, držať predmety, lúskať, trénoval som jemnú motoriku a mal som problém riešiť zložitejšie veci. 

Doslova som sa znova narodil ako náš Natan, takže aj viem, aké je nepríjemné mať plnú neprebalenú plienku. Aktuálne sa mi však zhoršil môj pľúcny nález, s ktorým bojujem od útleho veku. Kapacitu pľúc mám pod 30% a v 2023 som už absolvoval prvé predtransplantačné vyšetrenia, no skrz nález na mozgu neprichádzam do úvahy ako čakateľ na nové pľúca. Posledné 2 mesiace som odležal v nemocnici, a to na internom oddelení a potom v Hágoch so zapálenou cystou, ktorej zápal ma dostal až na ARO oddelenie. Aktuálne som konečne doma, no napojený 24/7 na kyslíku, lebo bez neho mi pri jednoduchých úkonoch klesá saturácia na veľmi nízke hodnoty.  S domom nám pomáhajú - ako vedia - najbližší, no došli nám už finančné prostriedky a možnosti. 

Skrz môj stav sme ani nemohli poistiť hypotéku. V decembri už raz hrozilo, že o dom prídeme, no ujali sa nás najbližší. Aktuálne nám hrubým odhadom bez prepychu, bez nejakých mimoriadne špeciálnych požiadaviek, čisto na kolaudáciu chýba cca 40 000€, a preto sa snažíme aj takouto formou osloviť ľudí, ktorí by boli ochotní nám prispieť a pomôcť v našej situácii. 

Posledný, najťažší rok v mojom živote a živote mojej rodiny mi ukázal, že Boh je stále so mnou. Aj keď tu bol od môjho narodenia, pretože som sa - podľa lekárov či vtedajšej medicíny - nemal dožiť ani 4 rokov, a potom padlo ešte niekoľko verdiktov môjho odchodu na večnosť. Až teraz si uvedomujem, že všetko, čo sa dialo, je jedna veľká milosť a choroba mi bola daná darom, pretože ma Boh stopol, doslova som musel vstať zo zeme... zastavil ma a dal mi okúsiť jeho sprevádzanie a silu modlitby, ktoré ma posilňovali počas každého vyšetrenia, hospitalizácie, prevozu. Musel som uisťovať lekárov, že plačem od radosti, že sú to slzy šťastia, nie bolesti. Boh ma vytrhol z hriechu, v ktorom som žil a žil som povrchným kresťanským životom, no počas adventného obdobia som prežil sám na sebe Veľkonočné trojdnie. 

Zažili sme útoky na jednotu rodiny, na vzťahy v rodine, ako som už spomínal, skoro sme prišli o dom a hlavne pokušenia zlomiť ma vo viere, no nedal som sa a bojoval, aj keď viem, že tento boj nie je na konci, no sľúbil som Bohu, že budem svedčiť o jeho milosrdenstve a jeho existencii. Ďakujeme všetkým darcom za ich štedrosť.