Splnenie sna o samostatnej chôdzi
Cieľ výzvy
Nakoľko mi spomínané rehabilitácie veľmi pomáhajú a uľahčujú hybnosť a mojím cieľom je spraviť opäť pár samostatných krokov, chcela by som Vás touto cestou veľmi pekne poprosiť o Vašu podporu, ktorá by mi dokázala pokryť aspoň časť finančných nákladov spojených s rehabilitáciou.
Autor výzvy
Príbeh
Splnenie sna o samostatnej chôdzi
Patrícia je 26-ročná mladá dáma, ktorá od narodenia bojuje s diagnózou DMO - diparetická forma dolných končatín. Podstúpila veľké množstvo ortopedických operácií, ktoré jej umožnili postaviť sa na nohy, avšak potrebuje absolvovať nespočetné množstvo rehabilitácií a fyzioterapií, ktoré jej pomáhajú napredovať a cítiť sa lepšie. Pomôžme Patrícii splniť sen o samostatnej chôdzi.
Dovoľte mi, aby som sa Vám predstavila.
Narodila som sa o čosi skôr, ako je štandardné, konkrétne v 26. týždni tehotenstva a svoje prvé mesiace života som strávila v nemocnici. Z dôvodu predčasného pôrodu, bolo mojím rodičom oznámené, že nebudem úplne bežné, zdravé bábätko.
Lekári mi diagnostikovali detskú mozgovú obrnu (DMO) - Diparetickú formu dolných končatín. Od dovŕšenia 6. roku života som tak podstúpila radu, celkovo 18 ortopedických operácii, ktoré mi umožnili postaviť sa aspoň čiastočne na vlastné nohy. Avšak zlom prišiel v 12 rokoch, kedy som sa po operácii kolien, ocitla na invalidnom vozíku.
Vďaka trpezlivosti rodičov a absolvovaniu veľkého množstva rehabilitácii sa mi podarilo po 7. rokoch postaviť opäť na vlastné nohy a však bez opory francúzskych barlí to už nebolo možné.
Napriek nepriazni osudu, som nikdy nemala v povahe vzdať sa. Snažím sa žiť aktívnym životom a stále napredovať vpred. Keďže sa snažím žiť čo možno najviac aktívnym životom, k mojim záľubám patria najmä prechádzky v prírode, čítanie kníh a trávenie voľného času s rodinou a priateľmi.
Po ukončení štúdia na Gymnáziu som sa v roku 2019 rozhodla pre štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Za svoj študijný program som si zvolila sociálnu prácu. Dôvod daného výberu študijného programu bol najmä ten, že som chcela byť nápomocná pre tých, ktorí to potrebujú. Pred 3 rokmi sa mi podarilo získať Bc. titul v danom odbore. Keďže som však ambiciózny typ človeka, mala som jasno v tom, že chcem pokračovať ďalej v magisterskom stupni štúdia, čo sa mi splnilo a momentálne som v poslednom 5. ročníku.
Mojím cieľom v oblasti štúdia, je úspešne ukončiť štúdium a uplatniť sa na trhu práce v odbore sociálnej práce, konkrétne by som sa rada zamerala na prácu s deťmi. Keďže si chcem neustále rozširovať svoje vedomosti, začala som navštevovať ako dobrovoľník Nízkoprahové centrum pre deti a rodinu.
Neoddeliteľnou súčasťou od útleho detstva sú v mojom živote rehabilitačné pobyty a fyzioterapia. V súčasnosti navštevujem špecializované rehabilitačné centrum NEUROGYM v Banskej Bystrici, ktoré mi veľmi pomáha napredovať a cítiť sa lepšie. Je to však súkromné zariadenie, na ktoré štát neprispieva ani cent a všetko si tak hradím z vlastných zdrojov.
Aktualizácie
Poďakovanie
Milí darcovia, moja výzva sa končí a ja Vám z celého srdca ďakujem za pomoc. Chcem byť k Vám úprimná – hoci som v úvode písala, že som v poslednom magisterskom ročníku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, môj zdravotný stav si vyžaduje operačný zákrok a preto som žiaľ musela dospieť k rozhodnutiu a svoje štúdium nateraz ukončiť a plne sa sústrediť na seba. Všetky Vaše dary poputujú na účely rehabilitácie. Veľmi si vážim Vašu podporu a aj vďaka Vám sa môžem cítiť lepšie a veriť, že všetko dobre dopadne a budem môcť znovu napredovať a byť tak bližšie k naplneniu svojho sna.
Poďakovanie
Milí darcovia, touto cestou by som sa z celého srdca chcela poďakovať, že ste sa rozhodli podporiť môj sen o samostatnej chôdzi. Vďaka Vám a Vašej ochote pomáhať sa mi darí každou jednou absolvovanou rehabilitáciou napredovať, cítiť sa istejšie a najmä lepšie. Vaša pomoc pre mňa neznamená len finančnú podporu, ale najmä obrovskú nádej a silu.
