Rehabilitácia ako cesta k samostatnosti

Ahoj,

volám sa Peter Novota a mám 33 rokov.

Moja životná cesta bola náročná od úplného začiatku. Pri mojom narodení došlo kvážnym zdravotným problémom a len o vlások som unikol smrti. Hoci sa mapodarilo zachrániť, následkom je diagnóza detská mozgová obrna (DMO) –spastická kvadruparéza, teda postihnutie všetkých štyroch končatín. Čo vlastne znamená, že môj mozog nie je plne schopný ovládať moje telo. O končatinách ani nehovoriac. Najhoršiu mám ľavú ruku, ktorá je aj najviac deformovaná. K deformáciam dochádza, pretože niektoré svaly dokážem ovládať lepšie, niektoré horšie a niektoré vôbec. Nepoužívané svaly tuhnú a skracujú sa. A bolia …

Práve preto má pre mňa zásadný význam pravidelná fyzioterapia. Pomáha mi zachovávať pohyblivosť, udržiavať rozsah pohybu a zároveň predchádzať zhoršovaniu zdravotného stavu. DMO mi každodenne sťažuje fungovanie a vyžaduje si dlhodobú starostlivosť, rehabilitáciu a systematický tréning.

Rehabilitácia patrí k mojej každodennej rutine od novorodeneckého veku. Veľkú časť môjho pokroku ovplyvnila Vojtova metóda, vďaka ktorej som sa naučil samostatne stáť a neskôr aj chodiť s oporou vo vnútorných priestoroch.  Absolvoval som viacero náročných operácií. Poslednú – selektívnu dorzálnu rhizotómiu – som podstúpil v 17 rokoch. Vďaka nej sa mi výrazne uvoľnili spazmy a zlepšil sa pohyb rúk a panvy. Zároveň som však stratil stabilitu a odvtedy dokážem chodiť iba s pomocou. Aj dnes viem s asistenciou prejsť niekoľko metrov, no iba vďaka neustálemu tréningu a rehabilitácii.

Bývam so svojím bratom v bezbariérovom byte v Bratislave, čo mi poskytuje vyššiu mieru samostatnosti a bezpečia. Nevyhnutnou súčasťou môjho každodenného fungovania je invalidný vozík – bez neho by som sa nedokázal samostatne a bezpečne pohybovať. Aj jeho pravidelná údržba a prípadná výmena však predstavujú ďalšiu finančnú záťaž.

V roku 2020 som ukončil štúdium všeobecnejpsychológie. Aktuálne spolupracujem narôznych projektoch v rámciobčianskeho združenia Imobilio, ktoré sa zameriava na zlepšovanie životných podmienok a podporu ľudí s telesným postihnutím. Táto prácami dáva zmysel a pocit, že môžem byť aktívny a užitočný aj napriek svojmu hendikepu.

Veľmi dôležitou súčasťou môjho života je šport Boccia, ktorý patrí medzi paraolympijské športy. Pre mňa nie je len športom, ale aj formou rehabilitácie. Pomáha mi zlepšovať koordináciu, sústredenie, vytrvalosť a udržiavať telo v čo najlepšej kondícii.

Tento rok som sa zúčastnil medzinárodného turnaja v Olbii na Sardínii. Obsadil som 5.miesto, čo je pre mňa veľkým povzbudením a motiváciou pokračovať ďalej.

Popri Boccii je pre mňa kľúčová individuálna fyzioterapia. Od leta pravidelne cestujem za špecializovanou fyzioterapeutkou do Galanty. Na tieto cesty využívam vlak. Už samotné plánovanie a absolvovanie prepravy s invalidným vozíkomje na Slovensku náročné. Zabezpečiť si bezbariérovú dopravu, presuny na staniciach a samotné cestovanie si vyžaduje veľa energie, času, fyzického úsilia, trpezlivosti a sústredenia.

Aj toto vnímam ako súčasť rehabilitácie – pomáha mi udržiavať samostatnosť, zlepšovať orientáciu, istotu v pohybe a zvládanie bežných ale aj náročnejších situácií. Práve kombinácia Boccie, fyzioterapie a aktívneho fungovania mi pomáha zostať čo najviac nezávislý a dlhodobo zvyšovať kvalitu môjho života.

Žiaľ, všetky náklady spojené so športom, rehabilitáciou, cestovaním, asistenciou, prenájmom športovísk či účasťou na turnajoch si musím hradiť sám. Tieto aktivity výrazne presahujú možnosti bežnej zdravotnej starostlivosti hradenej poisťovňou.

Ak sa rozhodnete ma podporiť, pomôžete mi pokračovať v rehabilitácii, športe a ceste k čo najväčšej samostatnosti.

Ďakujem každému, kto mi pomôže zostať v pohybe – doslova aj obrazne.