Cesta za snom – splňme posledné želania tým, ktorí bojujú o čas
Cieľ výzvy
Cieľom výzvy je získať finančné prostriedky na splnenie osobných želaní paliatívnych pacientov – umožniť im prežiť výnimočné chvíle, ktoré im prinesú radosť, pokoj a nezabudnuteľné spomienky. Vaše príspevky použijeme na dopravu pacientov a ich blízkych, organizáciu a zabezpečenie ciest a zážitkov, asistenciu a sprievod počas realizácie prianí, ubytovanie a špeciálne potreby pacientov, všetky nevyhnutné náklady spojené so splnením ich snov.
Autor výzvy
Príbeh
Cesta za snom – splňme posledné želania tým, ktorí bojujú o čas
Sú chvíle, keď už nejde o veľké plány do budúcnosti. Keď sa svet zmenší na prítomný okamih. Na jeden deň, jedno stretnutie, jeden sen. A práve tie chvíle majú hodnotu celého života. Pomôžme spolu splniť posledné želania ľuďom, ktorí bojujú so závažným ochorením a nachádzajú sa v terminálnom štádiu života. Pre nich už čas nie je samozrejmosť. Každý deň je dar, každá chvíľa má nesmiernu hodnotu.
Vážna diagnóza dokáže zmeniť život v jedinom okamihu. Prináša strach, bolesť a neistotu. No zároveň odhaľuje to najhlbšie v nás - túžbu po blízkosti, láske, zmierení a pokoji.
Projekt Cesta za snom vznikol pre ľudí, ktorým čas ukazuje svoju skutočnú hodnotu. Pre tých, ktorí už nesnívajú o "raz niekedy"... ale o "teraz".
O jednom poslednom želaní.
Vidieť ešte raz hory, ktoré milovali.
Držať za ruku človeka, ktorého nestihli objať.
Vrátiť sa na miesto plné spomienok.
Alebo jednoducho stráviť pokojný deň so svojou rodinou bez bolesti, bez strachu... len spolu.
Pre niekoho je to maličkosť.
Pre nich je to všetko.
Tieto chvíle prinášajú pokoj, zmierenie a pocit, že ich život bol naplnený. Dávajú silu nielen pacientom, ale aj ich rodinám - vytvárajú posledné spomienky, ktoré zostanú navždy. Veríme, že každý človek si zaslúži odísť s pocitom naplnenia, dôstojnosti a lásky.
A práve tu môžete pomôcť vy.
Vaša podpora dokáže premeniť obyčajný deň na nezabudnuteľný moment.
Na chvíľu radosti uprostred bolesti.
Na úsmev tam, kde už často chýba.
Aj malý príspevok má obrovský význam.
Pomáha zabezpečiť dopravu, zdravotnú asistenciu, organizáciu a všetko potrebné na to, aby sa jedno posledné želanie mohlo stať skutočnosťou.
Pomôžte nám darovať dôstojnosť, pokoj a radosť tým, ktorí už nemajú čas čakať.
Pretože niekedy stačí jeden splnený sen…
aby mal celý život zmysel.
Aktualizácie
Cesta za snom – Príbeh Jozefa, ktorý celý život túžil vzlietnuť
Jozef je človek s veľkým srdcom, ktorý sa nikdy nevzdáva. Muž, ktorý počas svojho života rozdával úsmev, pomáhal druhým a svoje povinnosti vždy vykonával s poctivosťou, pokorou a láskou. Celý svoj pracovný život zasvätil hotelierstvu. Je vyučený kuchár a svoju prácu mal vždy rád. Veril, že aj obyčajný deň môže byť výnimočný, ak ho človek robí srdcom. Už od detstva však v jeho srdci žil jeden veľký sen. Sen stať sa pilotom. Od malička ho fascinovalo všetko, čo súviselo s lietaním. Keď na oblohe uvidel lietadlo, zastavil sa a s úžasom sledoval jeho cestu. Predstavoval si, aké by to bolo sedieť v kabíne pilota, vzlietnuť nad oblaky a pozerať sa na svet z výšky. Túto vášeň si niesol so sebou celý život. Keď mal možnosť, chodieval na letisko v Bratislave aj do Viedne, kde pozoroval lietadlá pri vzletoch a pristátiach. Hodiny strávené pri letiskovej ploche mu prinášali radosť a pocit, že je aspoň na chvíľu bližšie k svojmu detskému snu. Život mu však pripravil inú cestu. Jozef vyrastal v skromných pomeroch a sen stať sa pilotom sa mu nikdy nepodarilo splniť. Neskôr prišli aj ďalšie životné skúšky. Stal sa vážne chronicky chorým pacientom. Necelých desať rokov žil bez funkčných obličiek a čakal na darcu, ktorý mu priniesol novú nádej na život. Okrem toho každý deň bojuje aj s ďalšími vážnymi chronickými ochoreniami. Choroba mu zobrala veľa síl, no nikdy mu nevzala nádej a chuť tešiť sa zo života. Naučila ho vážiť si každý okamih, každé stretnutie a každú chvíľu, ktorá prináša radosť. Počas rozhovorov sa Jozef zveril so svojím veľkým želaním. Už nechcel byť pilotom. Jeho sen sa zmenil. Chcel aspoň raz nastúpiť do lietadla. Nebolo to želanie po sláve ani po veľkých dobrodružstvách. Bol to sen človeka, ktorý celý život obdivoval lietanie a túžil aspoň raz zažiť pocit, o ktorom sníval od detstva. A práve vtedy sa začala jeho cesta za snom. Keď sa tím Cesta za snom dozvedel o Jozefovom príbehu, rozhodol sa urobiť všetko preto, aby sa jeho dávny sen mohol splniť. Pretože niektoré sny v sebe nenesú len želanie po zážitku, ale aj celý život spomienok, túžob a nádeje. V ten deň nebol Jozef len človekom, ktorý bojuje s chorobou. Bol opäť tým malým chlapcom, ktorý sa kedysi pozeral na oblohu a predstavoval si, aké by bolo lietať. Bol mužom, ktorý si po rokoch splnil sen ukrytý hlboko v srdci. Tento príbeh nám pripomína, že sny nemajú vek. Niektoré z nich čakajú roky, kým príde správny okamih. Pretože Cesta za snom nie je len o splnení želania. Je o návrate radosti, o ľudskosti a o chvíľach, ktoré dokážu človeku pripomenúť, aké krásne je žiť. Poďakovanie Splnenie sna pána Jozefa by nebolo možné bez ľudí, ktorí sa rozhodli pomáhať tam, kde ide o viac než len obyčajný zážitok. Z celého srdca ďakujeme tímu leteckezazitky.sk, osobitne pani Petre Géciovej a jej manželovi, ktorí od prvého momentu pristupovali k príprave a realizácii sna pána Jozefa s veľkou ochotou, srdečnosťou a ľudskosťou. Od prvého telefonátu sme cítili obrovskú ochotu, ústretovosť a ľudskosť. Nič nebolo problémom. Každý detail riešili s úsmevom, trpezlivosťou a úprimnou snahou dopriať pánovi Jozefovi zážitok, na ktorý nikdy nezabudne. Počas prípravy letu aj samotného zážitku sa o pána Jozefa starali s veľkým rešpektom, pokojom a srdečnosťou. Vďaka ich profesionálnemu prístupu sa cítil bezpečne a mohol si naplno vychutnať okamih, o ktorom sníval od detstva. Nie každý deň sa stretávame s ľuďmi, ktorí robia svoju prácu s takým nadšením, pokorou a srdcom. Ďakujeme, že ste nám pomohli splniť sen, ktorý zostane navždy zapísaný v srdci pána Jozefa aj nás všetkých.
Cítiť atmosféru letiska.
Vzlietnuť nad oblaky.
Pozrieť sa na Bratislavu z vtáčej perspektívy.
Splnené posledné osobné želanie pani Elenky – návrat tam, kde zostalo jej srdce
Existujú miesta, ktoré pre človeka nepredstavujú len spomienky. Sú miestami, kde zostala časť jeho duše. Miestami, ktoré voňajú domovom, pokojom a životom, aký kedysi poznal. Presne také miesto nosí vo svojom srdci pani Elenka. Celé roky bola vášnivou včelárkou. Včely pre ňu neboli len koníčkom. Boli jej každodennou radosťou, zmyslom života a pripomienkou toho, že aj tie najmenšie stvorenia dokážu vytvárať veľké zázraky. S láskou sa o ne starala, obdivovala ich usilovnosť a v ich tichom bzukote nachádzala pokoj. Osud však jej život obrátil úplne iným smerom. Pani Elenka dnes zvádza veľmi ťažký boj s vážnym onkologickým ochorením. Každý deň prináša nové výzvy, bolesti i neistotu. Napriek tomu v sebe nestratila pokoru, láskavosť ani úsmev, ktorým celý život obdarúvala svoje okolie. Keď sa jej zdravotný stav začal zhoršovať, vyslovila jedno jediné želanie. Ešte raz sa pozrieť na miesto, ktoré jej toľko rokov prinášalo šťastie. Navštíviť Včelársku paseku – včelársky skanzen v Kráľovej pri Senci. Ešte raz cítiť vôňu úľov, počuť tiché bzučanie včiel a na chvíľu sa vrátiťdo čias, keď bola medzi nimi doma. Nebolo to obyčajné prianie. Bola to rozlúčka s časťou života, ktorú milovala celým svojím srdcom. A tak sa začala cesta za snom. Vďaka ľuďom s veľkým srdcom sa jej sen podarilo splniť. Na Včelárskej paseke pani Elenku srdečne privítali pán Rudolf Moravčík spolu so svojou manželkou. S nesmiernou ľudskosťou, úctou a pochopením jej venovali čas, sprevádzali ju areálom a umožnili jej ešte raz prežiť okamihy, ktoré pre ňu znamenali celý svet. Keď sa zahľadela na úle a započúvala sa do známeho bzukotu, v očiach sa jej objavili slzy. Neboli to slzy bolesti. Boli to slzy vďačnosti. Slzy ženy, ktorá sa na malú chvíľu mohla vrátiť tam, kde bola šťastná. Možno si mnohí povedia, že išlo len o návštevu skanzenu. Pre pani Elenku to však znamenalo oveľa viac. Bol to návrat k spomienkam. Nie všetky sny musia byť veľké. Niekedy stačí jediné popoludnie, jedno miesto a pár dobrých ľudí, aby človek opäť pocítil radosť, pokoj a nádej. Práve takéto chvíle pripomínajú, že aj v tých najťažších obdobiach života majú láskavosť, súcit a obyčajná ľudská dobrota obrovskú silu. Zo srdca ďakujeme pánovi Rudolfovi Moravčíkovi a jeho manželke za ich srdečné prijatie, ochotu a výnimočný prístup, vďaka ktorému sa pani Elenke splnilo jedno z jej najväčších želaní.
K životu, ktorý milovala.
K práci, ktorá ju napĺňala.
K svetu, ktorý jej choroba postupne vzala.
Splnený sen pani Alenky: Dojemné poďakovanie žene, ktorá celý život zasvätila Bohu a službe druhým
Sú sny, ktoré nevychádzajú z túžby po sláve ani po majetku. Rodia sa z hlbokej viery, pokory a celoživotnej služby druhým. Takýto sen nosila vo svojom srdci aj pani Alenka – a dnes sa stal skutočnosťou. Jej najväčším želaním bolo stretnúť sa s predstaviteľom Bratislavskej arcidiecézy, prijať požehnanie a zažiť chvíľu duchovného povzbudenia. Hoci sa arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský pre svoje pracovné povinnosti nemohol osobne zúčastniť, poveril pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka, aby ho zastúpil a pani Alenke odovzdal jeho úctu, poďakovanie i požehnanie. Stretnutie sa nieslo v atmosfére hlbokej vďačnosti a úcty k žene, ktorá celý svoj život nezištne slúžila Bohu, Cirkvi a ľuďom. Súčasťou programu bola aj súkromná svätá omša obetovaná za jej celoživotnú vernosť, obetavosť a službu. Pre pani Alenku to nebolo len splnenie sna. Bol to okamih, ktorý jej priniesol pokoj, radosť a uistenie, že dobro, ktoré počas desaťročí rozdávala druhým, nezostalo nepovšimnuté. Jej príbeh je dôkazom, že aj jednoduché ľudské gesto, úprimné poďakovanie a prejavená úcta dokážu naplniť tie najhlbšie sny. A zároveň pripomienkou, že dobro, ktoré človek koná počas života, sa vždy vracia – v podobe vďačnosti, láskavosti a nezabudnuteľných okamihov.
Splnený sen pani Rozálie. Stretnutie s bývalou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou jej prinieslo slzy šťastia
Sú sny, ktoré si človek nosí v srdci celé roky. A potom príde okamih, keď sa z nich stane skutočnosť. Presne taký príbeh napísal život pani Rozálii, ktorá v júli oslávi úctyhodných 95 rokov. Keď počas prezidentskej kampane prvýkrát videla a počula Zuzanu Čaputovú, vedela, že ide o výnimočnú osobnosť. Obdivovala jej pokoj, rozvahu, ľudskosť a schopnosť spájať ľudí. Pozorne sledovala jej verejné vystúpenia, pracovné cesty, rozhovory aj televízne diskusie. Vždy o nej hovorila s veľkou úctou a často opakovala, že práve takýchto ľudí Slovensko potrebuje. Jedno želanie však nosila vo svojom srdci celé roky – chcela sa s bývalou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou stretnúť osobne. A tak sa začala cesta za snom. Život pani Rozálie nebol jednoduchý. Narodila sa v Novej Vsi nad Žitavou. Po maturite pracovala ako účtovníčka v Hydrostave, kde zostala až do odchodu do dôchodku. V roku 1962 sa jej narodila dcéra Zuzana s Downovým syndrómom. O niekoľko rokov neskôr prišla ďalšia ťažká životná skúška. Keď mala jej dcérka iba šesť rokov, zomrel jej manžel. Zostala sama – mladá vdova s dieťaťom, ktoré potrebovalo nepretržitú starostlivosť. Nevzdala sa. Svojej dcére venovala celý svoj život. Obetovala jej svoje sny, svoj voľný čas, svoje sily aj celé svoje srdce. Desaťročia žila predovšetkým pre ňu. Ani vo vysokom veku nestratila záujem o svet. Každý deň číta noviny, sleduje televízne spravodajstvo, zaujíma sa o dianie doma i vo svete a s obľubou sleduje tenis. Hoci sa dnes pohybuje s pomocou barlí alebo chodítka, jej myseľ je stále obdivuhodne bystrá. V posledných mesiacoch jej však život pripravil ďalšiu náročnú skúšku. Lekári jej diagnostikovali vážne ochorenie. Napriek nepriaznivej diagnóze zostáva statočnou ženou, ktorá prijíma každý nový deň s pokorou, odvahou a vierou. O to väčší význam malo pre ňu splnenie jej najväčšieho sna. A potom prišiel ten dlho očakávaný okamih. Stála zoči-voči žene, ktorú celé roky obdivovala. Mohla jej podať ruku, pozrieť sa jej do očí a osobne jej vyjadriť svoju úctu. V tej chvíli sa pani Rozália neubránila slzám. Neboli to slzy bolesti. Boli to slzy hlbokého dojatia, šťastia a vďačnosti. So slzami v očiach potichu povedala vetu, pri ktorej sa nejednému prítomnému tisli slzy do očí: „Keď sa mi splnil môj najväčší sen, môžem už aj zomrieť.“ Neboli to slová beznádeje. Boli to slová ženy, ktorá prežila takmer celé storočie naplnené láskou, obetavosťou, bolesťou i odvahou. Ženy, ktorá napriek všetkým životným skúškam nikdy nestratila vieru v dobro a napokon zažila okamih, o ktorom celé roky snívala. Niekedy netreba veľké dary ani veľké gestá. Stačí venovať človeku svoj čas, úsmev, podanie ruky a splniť mu sen. Pre pani Rozáliu to nebolo obyčajné stretnutie. Bol to okamih, ktorý si ponesie vo svojom srdci navždy. A slzy, ktoré jej tiekli po tvári, boli tým najkrajším dôkazom, že sny sa môžu splniť v každom veku. Že ľudskosť má silu meniť životy. A že niekedy stačí jediný okamih, aby človek cítil, že jeho sen mal skutočný zmysel.
Splnený sen! Po rokoch objal svoju dcéru
Splnený sen pána Antona | Návrat domov po rokoch dojal všetkých❤️Pán Anton si niesol v srdci jediné želanie – ešte raz sa vrátiť do rodnej Pružiny a objať svoju milovanú dcéru Majku.Po vážnej diagnóze a dvoch mozgových príhodách sa jeho sen zdal byť nedosiahnuteľný. Vďaka dobrým ľuďom sa však stal skutočnosťou.Návrat domov, silné emócie, slzy šťastia a objatie otca s dcérou sa stali okamihom, na ktorý nikto z prítomných nezabudne.❤️ Tento príbeh je dôkazom, že sny sa môžu splniť v každom veku a že ľudskosť dokáže meniť životy.Ak vás príbeh dojal, podporte ho 👍, zdieľajte ho a prihláste sa na odber.#Anton #Pruzina #SplnenySen #DojemnyPribeh #Rodina #Ludskost #Slovensko #Emocie #Pomoc #NavratDomov
Plavba loďou plná radosti | Splnený sen pani Evičky ❤️
Splnený sen, ktorý priniesol radosť, dojatie a nezabudnuteľné spomienky. ❤️ Pani Evička celý život pomáhala druhým. Počas svojej profesionálnej kariéry sa podieľala na projektovaní viacerých budov v historickom centre Bratislavy a dnes pracuje ako poisťovacia agentka. Popri práci sa dlhé roky s láskou starala o svojho zdravotne postihnutého syna a zároveň statočne bojovala s onkologickým ochorením. Jej veľkým snom bolo absolvovať plavbu po Dunaji a pozrieť si krásy Bratislavy z paluby výletnej lode. Sen, ktorý si dlhé roky nosila v srdci, sa jej podarilo splniť vďaka projektu Cesta za snom a zdravotnej sestre Mgr. Simone Vaškovej, ktorá jej príbeh prihlásila. Počas plavby si pani Evička vychutnávala jedinečný pohľad na Bratislavský hrad, historické centrum Bratislavy aj pokojne plynúci Dunaj. Výnimočným okamihom bolo aj stretnutie s kapitánom výletnej lode, ktorý jej ochotne venoval svoj čas a spoločne vytvorili krásnu spomienku na tento nezabudnuteľný deň. Tento príbeh dokazuje, že sny nemajú vek a že aj jedno splnené želanie môže človeku priniesť obrovskú radosť a silu do ďalších dní. ❤️ Ďakujeme pani Evičke za dôveru. ❤️ Ďakujeme Mgr. Simone Vaškovej, že svojím nápadom pomohla splniť jej sen. ❤️ Veľké poďakovanie patrí spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a.s., pani Alici Gregorovej a kapitánovi výletnej lode za ochotu, ľudský prístup a podporu pri realizácii tohto krásneho želania. 👉 Ak sa vám tento príbeh páčil, podporte nás odberom, zdieľaním videa a napíšte do komentára, aký sen by ste chceli raz splniť vy. Každý odber pomáha šíriť dobro. ❤️
Jeden výlet, tisíc emócií: Príbeh pani Jarmily
Niektorí ľudia prežijú život v tichosti, bez veľkých slov a bez očakávania uznania. Medzi nich patrí aj pani Jarmila. Celý svoj pracovný život pôsobila ako mzdová účtovníčka. Bola zodpovedná, pracovitá a spoľahlivá. Po návrate z práce ju však čakala ďalšia, oveľa náročnejšia úloha – starostlivosť o jej ťažko zdravotne postihnutého syna. Desaťročia bola jeho najväčšou oporou, ochrankyňou a človekom, na ktorého sa mohol vždy spoľahnúť. Roky plynuli a pani Jarmila dávala prednosť potrebám svojho syna pred vlastnými. Čas, energiu aj lásku venovala človeku, ktorý ju najviac potreboval. Na svoje sny a želania často nezostával priestor. Napriek všetkým životným výzvam nikdy nestratila láskavosť, pokoru a záujem o svet okolo seba. S pribúdajúcim vekom a zdravotnými problémami však prišlo obdobie, keď už náročnú starostlivosť nedokázala zvládať sama. Dnes žije v zariadení sociálnych služieb, kde má zabezpečenú potrebnú odbornú pomoc a starostlivosť. Jedným z jej dlhoročných snov bolo navštíviť Bratislavský hrad. Miesto, ktoré poznala len z fotografií, televíznych obrazoviek a rozprávania druhých. Miesto, ktoré ju fascinovalo svojou históriou a významom, no nikdy ho nemala možnosť vidieť na vlastné oči. A tak sa začala jej cesta za snom – Zdravotná Sestra Mgr. Simona Vašková sa rozhodla splniť sen svojej pacientke. Počas návštevy Bratislavského hradu si pani Jarmila vychutnávala každý okamih. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Keď z vozíka pozorovala panorámu Bratislavy a majestátnosť hradu, bolo cítiť, že prežíva niečo výnimočné. Miesto, ktoré celý život poznala len z fotografií a televízie, sa zrazu stalo skutočnosťou. V jej očiach sa zračila radosť, dojatie a vďačnosť. Nebol to len výlet. Bol to deň plný emócií, krásnych okamihov a splneného sna, ktorý si niesla v srdci dlhé roky. Príbeh pani Jarmily nám opäť pripomenul, že sny nemajú vekové hranice. Že aj zdanlivo jednoduché prianie môže mať pre človeka obrovský význam. A že každý z nás si zaslúži zažiť chvíľu, keď sa to, po čom dlho túžil, stane skutočnosťou. Ďakujeme pani Jarmile za dôveru a za možnosť byť súčasťou jej príbehu. Jej život je príkladom obetavosti, lásky a vnútornej sily. Sme vďační, že sme jej mohli dopriať deň, na ktorý bude ešte dlho spomínať. Cesta za snom srdečne ďakuje Slovenskému národnému múzeu – Historickému múzeu, ktoré sídli v priestoroch Bratislavského hradu, za ústretovosť, ochotu a podporu pri plnení sna pani Jarmily. Vďaka vašej spolupráci mala pani Jarmila možnosť navštíviť miesto, ktoré si želala vidieť dlhé roky. Mimoriadne si vážime odborný výklad a sprevádzanie sprievodcom, ktorý jej pútavým spôsobom priblížil históriu Bratislavského hradu a jeho významné príbehy.
Pred mesiacom vznikla Cesta za snom.
Cesta za snom – Príbeh pani Alžbety
Cesta za snom – Príbeh pani Alžbety Niektoré sny nevzniknú zo slov. Vzniknú z lásky. Z lásky vnučky k žene, ktorá pri nej stála celý život. Pani Alžbeta, doma prezývaná Táňa, sa narodila v roku 1935 do učiteľskej rodiny, kde vzdelanie, kultúra a láska k hudbe boli prirodzenou súčasťou každého dňa. Jej otec stál pri zrode Slovenského spevokolu učiteľov a hudba sprevádzala rodinu od útleho detstva. Prežila vojnu, Slovenské národné povstanie, vychovala rodinu, vyštudovala históriu, pracovala ako redaktorka a prekladateľka a celý život rozdávala svoje vedomosti, čas a lásku druhým. Pre svoju vnučku Tatianu však bola oveľa viac. Bola druhou mamou. Človekom, ktorý tu bol vždy. V radostiach aj v ťažkých chvíľach. Človekom, ktorý ju učil objavovať svet, milovať kultúru, hudbu a umenie. A tak sa začala jej cesta za snom – Tatiana sa rozhodla splniť sen svojej babičke. Nie veľký ani okázalý. Sen vrátiť jej na chvíľu to, čo milovala celý život. Hudbu. Vážnu hudbu a operu, ktoré ju sprevádzali od mladosti. Spomienky na koncerty, spoločné zážitky s manželom a chvíle, pri ktorých sa jej oči vždy rozžiarili. S manželom kedysi dokonca vycestovali až do Moskvy na klavírny koncert svetoznámeho pianistu Van Cliburna. Bol to zážitok, ktorý v jej srdci zostal navždy a na ktorý nikdy nezabudla. Hudba bola jednoducho súčasťou jej života, jej spomienok aj jej príbehu. V posledných rokoch jej život priniesol aj náročné obdobia a dôvodov na úsmev bolo o niečo menej. Deň plný hudby, emócií a krásy. Pretože niekedy nie je najväčším darom koncert, vstupenka či výnimočný zážitok. Niekedy je najväčším darom možnosť povedať človeku, ktorý pri nás stál celý život: „Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila.“ To je totiž ten najkrajší jazyk, ktorému rozumie každé srdce.
A práve preto sme sa spolu s Tatianou rozhodli dopriať pani Alžbete deň, ktorý bude patriť len jej.
Príbeh Gabiky, ktorá si splnila svoje veľké želanie
Gabika bola výtvarnou umelkyňou, maliarkou a pedagogičkou, ktorá svoj život zasvätila nielen tvorbe umenia, ale aj odovzdávaniu vedomostí mladšej generácii. Viedla odborné výtvarné krúžky, kde rozvíjala talent a kreativitu mnohých detí a mladých ľudí. Pôsobila tiež ako vysokoškolská pedagogička umenia v KU- Prahe, kde svojou odbornosťou a ľudským prístupom inšpirovala študentov na ich vlastnej umeleckej ceste. Popri láske k umeniu mala od mladosti blízky vzťah aj k zvieratám. Vo svojom voľnom čase pravidelne navštevovala ZOO Bratislava, kde ako mladá dobrovoľne vypomáhala pri starostlivosti o zvieratá. Prostredie zoologickej záhrady jej bolo blízke a počas rokov sa sem rada vracala. Milovala všetky zvieratá a pobyt medzi nimi jej prinášal pokoj, radosť a pocit spojenia s prírodou. Potom prišla vážna choroba. Gabike postupne zobrala silu, samostatnosť aj možnosť navštevovať miesta, ktoré mala rada. Dni začali plynúť inak a mnohé sny sa zdali byť zrazu nedosiahnuteľné. Sama si uvedomovala, že čas je vzácny, a preto sa rozhodla vysloviť želanie. Počas rozhovorov sa zverila so svojím dávnym snom. Túžila ešte raz navštíviť ZOO Bratislava a vidieť zvieratá, ktoré mala tak rada. Nebolo to veľké ani nákladné želanie. Bola to jednoduchá túžba človeka zažiť ešte raz niečo, čo mu prináša radosť, pokoj a krásne spomienky. A práve vtedy sa začala jej cesta za snom. Keď sa členovia tímu Cesta za snom dozvedeli o jej želaní, rozhodli sa urobiť všetko pre to, aby sa stalo skutočnosťou. Podarilo sa pripraviť výnimočný deň plný radosti, emócií a nezabudnuteľných zážitkov. Keď Gabika opäť vstúpila do priestorov ZOO Bratislava, vracali sa jej spomienky na roky, keď sem chodievala pravidelne. Každý krok jej pripomínal chvíle, ktoré tu kedysi prežívala. Pohľad na zvieratá, ktoré mala celý život rada, v nej vyvolal silné emócie a priniesol jej množstvo radosti. V tej chvíli nebola pacientkou. Nebola človekom, ktorému choroba vzala mnoho síl. Bola jednoducho Gabikou – umelkyňou, pedagogičkou, milovníčkou zvierat a ženou, ktorá si splnila svoje veľké želanie a prežila deň, na ktorý nikdy nezabudne. Tento príbeh nám opäť pripomína, že sny nemusia byť veľké ani nákladné. Niekedy stačí jeden splnený okamih alebo jedno výnimočné stretnutie, aby človeku priniesli obrovské množstvo radosti a šťastia. Pretože Cesta za snom nie je len o plnení želaní. Je o ľudskosti, empatii a dôkaze, že aj malé sny môžu mať pre človeka hodnotu celého sveta.
Podarilo sa splniť posledné želanie pána Milana 💚
Pán Milan bol celý život hasič. Pomáhal druhým, zachraňoval, bol tam, kde ho bolo treba. Na konci života mal už len jedno prianie – ešte raz vidieť svojich kolegov. A vďaka vám sa to podarilo. 🙏 Keď nemohol prísť on za nimi, prišli oni za ním – priamo do nemocničnej izby. Priniesli so sebou spomienky, úsmevy aj tiché porozumenie. Ďakujeme, že pomáhate meniť posledné chvíle na chvíle, na ktoré sa nezabúda.
Na chvíľu zmizla bolesť aj strach. Zostal len človek, ktorý žil naplno.
