Turčianske Venuše

Prečo som sa rozhodol overiť výzvu

Žena je veľmi krehká. Je nádherná, je silná, tak veľa toho v živote zvládne, no je to aj neuveriteľne krehká bytosť. A zraniteľná. Rakovina prsníka je dnes takmer všade okolo nás. Možno ani nevieme, kto v našom okolí s ňou bojuje. Mne na ňu umrela po piatich rokoch boja, teta- otcova sestra. Začalo to hrčkou, pokračovalo chemoterapiou, odstránením prsníka. Neskôr sa ochorenie vrátilo a svoj bol prehrala. Predĺžila si však aspoň o nejaký čas, svoj život. Dnes bojuje s rakovinou prsníka moja blízka priateľka. Také milé, dobré žieňa, moje slniečko, so srdcom na dlani. Tiež to začalo hrčkou. Neskôr bolesťami a nádor narástol do obrovských rozmerov. Nasledovala chemoterapia a zmenšenie nádoru. Otvorená, mokvajúca rana na prsníku. Napriek tomu, si táto bojovníčka prsník vziať nedala. ... možno preto, že my ženy sme tak silné... tak krehké...tak zraniteľné... svoju ženskosť milujeme my, milujú ju muži.... ...možno preto, že jej nik nezaručil, že po odobratí prsníka sa už rakovina nevráti.... Nevieme... Slniečko bojuje stále. Lieči sa alternatívou. Nádor sa zväčšuje, no my stále veríme, že nad ním zvíťazí. Toto občianske združenie som sa rozhodla podporiť, pretože mám, i keď nepriamu skúsenosť, s nádorovým ochorením prsníka. Nikdy by som si nedovolila povedať, ako by som sa rozhodla ja. Vziať, alebo nie. Svoju ženskosť. No sú tu ženy, ktoré bojovali, zvíťazili a sú tu aj vďaka svojmu rozhodnutiu. Chcem ich plne podporiť. S úctou a hlbokou pokorou.