Pomoc pre môjho chorého ocka (skleróza multiplex)

Moje meno je Tamara Antolova a hneď na začiatok by som chcela čosi povedat o tom, ako ľudia, ktorí zastávajú pozície v neziskových organizáciách a v organizáciách na pomoc chorým ľudom, nemali záujem mi pomôcť s verejnou zbierkou na pomoc môjmu chorému ockovi. Keďže som mladá a zdravá, svojpomocne som chcela vyzbierať sumu na špeciálnu pomôcku ockovi. Zistila som všetky potrebne informacie ohľadom verejných zbierok a pustila som sa do oslovovania organizácií, ktoré majú možnosť robiť verejné zbierky. NIK kompetentný nemal záujem a okrem výhovoriek alebo ignorovania som nedostala žiadne racionálne vysvetlenie, prečo sa to nedá. Verím však, že v našom malom štáte sa nájde niekto, kto mi bude ochotný pomôcť.

Všetko sa to začalo koncom roku 1998, keď môj ocko bol na výstupe na Salatín a nevládal ho dokončiť. Po oddychu sa to opakovalo neustále. Postupom času akonáhle zaťažil nohy, nemohol ovládnuť pravú nohu. Po vyšetreniach v ružomberskej nemocnici a absolvovaní magnetickej rezonancii v Bratislave, mu bola určená nevyliečiteľná choroba - skleróza multiplex.V roku ’99 začal môj ocko bojovať proti tejto chorobe s liekom Betaferon, ktorý si vpichoval každý druhý deň - do niektorých častí brucha, do stehien, do sedacích svalov a do oboch rúk. Bol čiastočný invalid, stále pracoval, pravdupovediac drel, dokonca postavil náš dom kým ešte vládal, no neskôr sa to začalo horšiť a tak už v roku 2005 bol na plnom invalidnom dôchodku.

Chodil najprv pomocou jednej palice, neskôr dvoch a už si pomaly zvykáme na invalidný vozík, i keď ťažko…Obsolvoval rôzne rehabilitačné pobyty na vlastné náklady, ako je kryokomora - liečba chladom, pretože teplo mu nerobí dobre, návšteva liečiteľov, vyskúšali sme aj alternatívnu liečbu, pitie čajov z byliniek, užíval vitamíny na posilnenie svalstva a prekrvenie dolných končatín. 

Je aktívnym členom Klubu sklerózy multiplex (SM klub), s ktorým každý rok absolvuje rehabilitačný víkendový pobyt v kúpeľoch na Lúčkach.Po Betaferone a alternatívnej liečbe sme prešli na Rebif, ktorý užíva doteraz, trikrát do týžňa injekčnou formou.Napriek všetkým liečbam, najviac mu pomáha pravidelné cvičenie, ktoré absolvuje každé ráno. Taktiež sme kúpili stacionárny bicykel a momentálne nám veľmi pomáha orbitrek a fitlopta.Keď som začala chodiť na strednú školu a sestra sa odsťahovala za hranice, bol doma sám. Preto sme sa rozhodli kúpiť mu psíka, ktorému sa bude venovať, kým my budeme v škole alebo v práci. Veľmi mu to prospelo, veď predsa pes je najlepší priateľ človeka.

Keď sa celé toto začalo, nemala som ani tri roky. Nepamätám si, že by som ocka videla niekedy normálne chodiť. Nezažila som ho zdravého, nikdy si so mnou nezahral môj obľúbený tenis, nekorčuľoval so mnou a neabsolvoval so mnou turistiku. Navzdory všetkému mi dal toho do života viac než ktokoľvek iný. Venoval všetok svoj čas rodine, robil maximum pre to, aby nás zabezpečil a dal nám všetko, čo nám videl na očiach. Celú moju základnú školu mi venoval väčšinu času, učil sa so mnou, ukázal mi ako to v živote chodí, ako sa mám správať v rôznych situáciách, naučil ma pomáhať druhým, vidieť srdcom a že rodina je to najdôležitejšie na celom svete.Bol, a je tým najlepším otcom, pri ktorom nemôžem povedať, že mi niečo v živote chýbalo.Je to môj hrdina.Aj keď sa usmieva a navonok je optimistam no niekde vo vnútri sa stále pýta, prečo práve on musel túto chorobu dostať. Viem, že je šťastný, že moja maminka je stále pri ňom, neopustila ho, drží s ním v dobrom aj zlom, dodáva mu silu, ľúbi ho a pomáha mu, hoci je to niekedy veľmi ťažké. Vďaka nej prestal sedieť doma, začal chodiť do spoločnosti a stretáva sa s ľuďmi.Je hrozné sa pozerať na to, ako Vám každý deň otec padá a nemôžete s tým nič robiť, iba sa pozerať ako sa sám trápi, pretože je dosť tvrdohlavý na to, aby si nechal pomôcť. I keď mu to bude trvať hodiny, možno dve, ale sám sa postaví, sám prejde do kúpeľne, i keď po štvornožky. Veľa ľudí hovorí, že to je dobre, že sa aspoň nevzdáva. Ale stále to bolí, vidieť ho takto a vedieť, že mu nemám ako pomôcť…

Pred 3 rokmi som sa rozhodla, že mu pomôžem trochu viac ako doteraz. V tom čase dávali v televízii významný liek na sklerózu multiplex - Fampyra, ktorý bohužiaľ nehradila poisťovňa. Na 2 týžne stáli tieto tabletky okolo 200€. Zatiaľ čo môj hrdina bol v nemocnici, zorganizovala som v mojej škole zbierku, kde sa vyzbieralo na 2-týždňovú liečbu. Neskôr som dostala možnosť urobiť benefičný večierok v našej dedine, kde som rozprávala o našom boji. S pomocou veľkorysých cudzích ľudí, sme mali na necelé 2 mesiace zabezpečenú liečbu najnovším liekom. Ockovi sa počas liečby zlepšila koordinácia, no 2 mesačná liečba nestačila na nápravu chôdze a nech sme robili čokoľvek, nemali sme dostatok financií na pokračovanie liečby.Od benefičného večierku prešiel rok a v alternatívnej liečbe sa objavila novinka - kvapky MMS. Je to vlastne minerálny roztok, ktorý funguje ako očista tela. Po očiste sa začal zdravo stravovať, pije zelený jačmeň, ktorý čistí, regeneruje a zároveň harmonizuje celé telo.

Napriek rôznym liekom ho najviac udržuje cvičenie a chôdza. Bývame na dedine a tam nie sú na to podmienky, aby mohol chodiť len tak po ceste, pretože niekto musí byť s ním, lebo by mohol padnúť alebo by sa mu stal nejaký úraz. Na rehabilitačných pobytoch už niekoľkokrát absolvoval cvičenie na bežeckom páse pre invalidov. Sú o dosť rozdielne od tých normálnych. 

Bežecký pás Steelflex PT10 je určený na rehabilitačné účely a má rýchlosť už od 0,3km/h, pričom tie normálne idú väčšinou od 1km/h, takže bez problémov stíha nohy prekladať. Majú dlhšie rukoväte, hrudný pás na udržanie tela a širšiu bežeckú plochu. 

Veríme, že s pravidelným cvičením na tomto stroji nám umožní lepšiu chôdzu, vyrovnanie chrbtice a dá nám možnosť veriť, že nádej tu je ešte stále s nami.Je to už takmer 16 rokov boja a my sa stále nevzdávame. Hoci sú momenty, keď si myslí že už mu nie je pomoci, som tu ja, maminka, sestra a vždy ho ubezpečíme, že tento boj vyhráme my. Spolu. A s úsmevom na perách.