Lásku bez kríža nenajdeš a kríž bez lásky neunesieš. Prosím Vás dobrí ľudia pomôžte nám.

V živote každého jedného z nás je nemálo situácií, kedy sa nášho srdca zmocní strach, obavy, utrpenie rôzneho druhu, pochybnosti... Neraz sú to veľmi ťažké chvíle. Skúšame sa s nimi vyrovnať rôznymi spôsobmi. Božie slovo nám však pripomína, že v takýchto chvíľach vôbec nie sme sami.Na úvod prajem všetkým dobrým a láskavým ľudom dobrý deň..Hneď na úvod chcem veľmi pekne zo srdca poďakovať všetkým ľuďom, ktorí majú srdiečko na správnom mieste a pomáhajú aj napriek tomu, že je ťažká doba.Obraciam sa na Vás dobrí ľudia o pomoc v ťažkej finančnej situácii pre mňa a moju milujúcu dcérku s ktorou sa da povedať život veru nemaznal.Neviem ako mám začat svoj životný osud.Každý príbeh má svoj začiatok aj koniec ten môj Vám skúsim prerozprávať.Niekedy si myslím,že tento svet je nespravodlivý nakoľko mi odišli do nebíčka obaja rodičia,zomreli na zákernú chorobu RAKOVINA.Maminka bola už chorá ale ešte vládala robiť okolo domu,upratať navariť,choroba sa čím dalej tým stupňovala,že už potom nevládala takmer nič len ležala v bolestiach.Pre mňa to bolo veľmi ťažké sa na to všetko pozerať ako človek trpí a nedá sa mu pomôcť.Plakavala som pri nej a držala som ju za ruku a hladkala ju.V duchu som sa modlila Pánu Bohu aby mojej mamičke pomohol,ale už nepomohli ani modlitby,Pán Boh si ju privolal k sebe.Teraz svieti tou najkrajšou hviezdičkou na nebíčku.Mamička bojovala 8rokov.Chýbaš mi mamička moja.....posielam veľa boštekov do nebíčka.....ten, kto žije v srdciach, nikdy nezomrie....odpočívaj v pokoji anjelik môj..Po smrti milujúcej maminky som ostala úplne sama so začiatku to bolo veľmi ťažké si zvyknúť na samotu,ale časom som si zvykla.Nie je hanba napísať to ked sa človek ocitne na dne a bez financiiKaždý príbeh má svoj začiatok a ten môj Vám skúsim prerozprávať.Som 33r slobodná  mamička prešla som si v živote veľmi veľa. Veľmi ma to bolí pri srdci,ked človek odsudzuje toho druhého,od malička som bola veľmi dobre vychovávana tak ako ma vychovali moji nebohí rodičia.Som veriaca a verím v Pána Boha- Modli sa a dúfaj nezúfaj si.Uzkosť ničomu nevedie.BOH je milosrdný a vypočuje TVOJU Modlitbu.Dôveruj mu celým svojím srdcom.Osud sa nám kruto zachoval a obráťil sa nám chrbtom,nakoľko sú niektorý ľudia veľmi neprajný a zlý.Mňa samú to veľmi pri srdiečku bolí a hovorím si prečo?Ved som v živote nikomu neublížila tak prečo niektorý ľudia ubližujú mne.Ale ako sa hovorí : Božie mlyny melú pomali,ale isto,ale ja nikomu neprajem ani tým najväčším neprajníkom nič zlé.Nemôže človek súdiť človeka preto,že sa ocitne v zlej finančnej situácii,každému jednému sa to môže stáť..Snažím sa s celých mojích síl,ale nejde to.V dnešnej dobe nie sú na prvom mieste peniaze na prvom mieste je hlavne ZDRAVIE a potom sú peniaze..Ja som šťastá,že to zdravie máme a dakujem aj Pánu Bohu,že moje modlitby nie sú zbytočné.Môj príbeh sa začal nezvyčajne. Moji biologickí rodičia o mňa od začiatku nejavili záujem, takmer som zomrela na silný zápal pľúc, keby ma od nich nebola odviedla sociálka. Tak som sa ocitla v detskom domove. Našťastie tam zavítali bezdetní manželia, ktorí si ma hneď zamilovali, stala som sa stala ich adoptívnou dcérou. Prežila som s nimi najkrajšie roky môjho života. Milovali ma po celý svoj život a som im za ich lásku nesmierne vďačná.Otecko mi však zomrel, keď som mala 14 r. a mamička pred 4 rokmi. Je mi za ňou veľmi smutno, žiaľ vnučky sa nedožila. A tiež sa mi bez nich žije ťažšie. Po jej smrti som sa psychicky zrútila. Nevedela som, čo robiť – chýba mi materinské objatie, rada, láska.Keď som otehotnela, nevedela som o tom, no cítila som sa veľmi zle - silné búšenie srdca, malátnosť, pocity na odpadnutie. Spočiatku som nevedela, čo sa so mnou deje, až potom sa potvrdilo moje tehotenstvo. Pravidelne každé 2 týždne som navštevovala gynekológa, ktorý mi však jedného dňa povedal, že moje dieťatko nerastie a nebije mu srdiečko. Nechápala som to, keďže dovtedy bolo všetko v poriadku. Hneď ma objednal na chirurgický zákrok, (vyčistenie maternice). Veľmi som sa bála. Pred zákrokom mi však ešte jedna gynekologička urobila ultrazvuk a tam sa ukázalo, že je všetko v poriadku. Od šťastia som začala veľmi plakať. Po ultrazvuku ma poslali domov. Moje dieťatko vo mne žilo.Teraz som slobodnou mamičkou s nádhernou 2,5ročnou dcérkou Karinkou, o ktorú sa riadne starám. Naše šťastie však zahmlievali rôzne problémy.Po narodení jej zistili, že má zrastené obličky. Od 4. mesiaca jej diagnostikovali diagnózu Q650 - jednostranné vykĺbenie bedrového kĺbu. Už som si myslela, že sa zrútim. Prežívala som vtedy veľmi ťažké obdobie. Boli sme hospitalizované v nemocnici a 3 týždňe musela mať moja dcérka v postieľke vyvesené nožičky, bolo ťažké na to pozerať, ale ona sa držala statočne. Po 3 týždňoch jej dali obidve nožičky do sadry. Potom mala 4 mesiace na nožičkách sadry a 2 mesiace remence. Moje milované dievčatko Karinka zvládla všetko výborne.Karinka mi už sama chodí,uteká hraje sa ako ostatné detičky som na nu veľmi hrdá. Dňa 15.6.2016 sme boli na odbere krvičky na druhý deň mi volala Pani dr.bohužial Karinka má zlé výsledky.16.6.2016 sme išli k neurologičke tá nás odporučila na hospitalizáciu do nemocnice kvôli zlým výsledkom mojej dcérky.Ale verím,že jej tam pomôžu a Karinka bude zdravučka.Veľmi sa bojím. Moje dievčatko bolo,je aj bude pre mňa najdôležitejšie na svete,ako pre každú milujúcu mamičku..Deti by nemali poznať bolesť. Patrí do sveta dospelých. Deti by ju nemali zakúsiť, lebo keď ju raz zažijú, vytratí sa z nich detstvo.Môj mesačný príjem je rodičovský príspevok 223€ a poberám dávku v hmotnej núdzi, 3,20€. Z rodičovského príspevku platím mesačné poplatky vo výške 196€.Som z toho veľmi zúfalá a nešťastná, na pokraji so silami.Verím, že sa nájdu dobrí ľudia ako ste Vy a pomôžete nám.Bez dobrosrdečností ľudí to nezvládnem.Bola by som veľmi vďačná, keby sa niekto našiel a pomohol nám. Z celého srdiečka Vám budem všetkým veľmi vďačná dobrý ľudia za každú vašu pomoc.