pomoc na egyptskú liečbu

Občas si človek veci naplánuje a život ich zmení na nepoznanie... prvé dieťa chlapca som ani nevedela že nosím a nepripustila som si, že by mohlo byť niečo inak ako dobre a dobre to dopadlo . Po niekoľkých rokoch prišlo ďalšie tehotenstvo a....
keď sa na tehotenskom teste objavili dve čiarky bola to trochu rozpačitá radosť...pred týmto tehotenstvom jedno nevyšlo a tak strach bol na mieste. Cítila som sa super , dokonca som pracovala bez nejakých problémov... V 22 týždni však lekár zistil, že sa našej žubrienke akosi nechce rásť. Začali častejšie kontroly vraj pre istotu. Keďže sa stav nemenil poslal nás v 25 týždni do rizikovej poradne. Tam nás popozerali z každej strany a po 4 týždňoch aj hospitalizovali.Tak sme si od 29 týždňa užívali prostredie Trnavskej nemocnice. Prijala ma lekárka, ktorá však o pár dni prešla do inej nemocnice. Podla nej vody ubúdalo a aj prietoky boli slabšie. Po ťažkých rozhovoroch s nemenovaným lekárom ktorý nás dostal na starosť sa konečne odhodlal na sekciu... Podla neho bolo všetko ok aj keď moje pocity naznačovali niečo iné .. V 34 týždni 09.03.2010 o 9:48 presne prišlo na svet maličké čiernovlasé dievčatko Grétka. Merala 40,5 cm a vážila 2060g.Nebolo to až tak málo. Napojili ju na dýchanie, a potichučky si v inkubátore odfukovala.Po dvoch dňoch bola z ventilácie odpojená a dýchala si sama. Sondou ju kŕmili a vyzeralo to že všetko nakoniec dobre dopadne. Prvé vyšetrenia boli dobré, sono mozgu v poriadku ale trošku chudokrvná. Dostala krv a zasa všetko dobré... V piatok nás mali konečne pustiť domov, kde na nás čakal ocino a braček. V stredu keď som niesla malej mliečko a šla ju pohladiť do postieľočky si ma detská lekárka zavolala a povedala nám že boli s malinkou na poslednom sone mozgu a nanešťastie sa preukázalo rozsiahle poškodenie mozgu . Vraj to už nečakali ale STALO SA...... Bolo to ako keby niekto zhasol slnko alebo zažiť smrť za živa... Mozog to odmietal prijať a srdce bolelo..... Prešlo pár mesiacov a postupne sme si začali uvedomovať, že naše dievčatko nie je ako ostatné... Keď sa iné učili sedieť ona sa obracala, keď iné behajú ona sa len naučila horko ťažko plaziť....Ale dokázala, že sa bez boja nevzdá... bojujeme s ňou.
Len som Vám chcela povedať že naše dievčatko sa ukázalo ako veľká bojovníčka. Naučila sa loziť po kolienkach, ale radosť nám kazí škaredá epilepsia, ktorá ju trápi. Veríme, že liečba by jej pomohla naučiť sa používať správne nôžky a možno aj zmierniť záchvaty :)