Moja dlhá a ťažká cesta k uzdraveniu

Ahojte volam sa Filipko mam krasnych 7 rockou  a uz rok a sedem mesiacou bojujem s leukemiou .Je to pre mna tazka a dlha cesta k uzdraveniu. Do mojich  piatich rokou som bol jako ostatne zdrave deticky ,chodil som do skolky kde som mal vela kamaratou .Kazte leto sme chodily  sa kupat  zboznujem vodicku clapkal by som v nej od rana do vecera vela sme chodily na vylety .Posledny krat som bol na kupalisku v ten rok ked som ochorel ,minuly rok som sa len smutne pozeral jak idu ostatny sa kupat a ja som vedel ze ja sa nemozem nemozem kvoly chorobe .Moje uzdravovanie zacalo v roku 2015 tom , 4 teho Septembra ked som prvy krat vstupil na odelenie onkologie a hematologie v Bratislave  na Kramaroch .Myslel som si ze to bude cesta ruzovou zahradou  ze si tam troska polezim a pojdem domou  a bude vsetko ako predtym ,ale realita bola uplne ina polezal som si v nemocnici dlhych a tazkych osem mesiacou .Moja licba zacala jak aj u druhych deti zo zaciatku bolo vsetko jak malo bit prvi blok som do polovicky zvladol bez problemou ale pri tej polovicke my jedna chemoterapia poskodila mozok praskly my my 3 cievy v hlave a ja som skolaboval  .Previezly na jednotku intenzivnej starostlivosti kde som si polezal jeden a pol tyzdna .Mamina si myslela ze bude vsetko jak pred tym mylila sa vetko co som sa dovtedy naucil som zabudol ,stalo sa zomna sedem mesacne batola nevedel som chodit,rozpravat ,nevidel som ,mamina ma musela prebalovat ,krmit a aj kupat .Vedel som ze mam maminu a tatina ale ze mam aj suredencou dvoch som zabudol .Vsetko som sa musel naucit odznova .Nasledkom toho co my praskly cievy v hlave som dostaval aj epilepticke zachvaty mamina sa muela naucit jak sa starat o epileptika .Regeneracia trvala dlhych devet a pol tyzdna vsetko co mom zabudol sa pomaly zacalo vracat na odeleny nam povedaly ze taketo nieco sa stane z desat tisic deti jednemu  bol som na odeleni prvy takyto pripad s prasknutimy cievamy .Po dlhych osmych mesiacoch  konecne nastal aj den ked sme ukoncily intenzivnu chemoterapiovu liecbu a boly prepusteny domou na tabletkovu liecbu na udrziavacku .Tesily sme sa vsetci ze uz bude pokoj nastane bezny kolobech doma a ja pojdem medzi kamaratou ale bohuzial to tak nie je .V Juny sme zacaly s domacou liecbou ale ked doktorka povedala ze co vsetko nemozem robit to co som robieval dovtedy som ostal strasne smutny :ziadne vylety ziadne kupanie ziadne navsevy  kde je vela ludi cize len doma  kupat len pod parazolom v malom bazeniku kde pri mna nemohol ist do vody nikto .Bolo my celkom dobre az do decembra ked som dostal nejaky virus do tela padly my hodnoty a dva dni pred silvestrom som bol znova na odeleni kde my muely spravit kostnu dren na vylucenie relapsu .Z velkym strachom sme cakaly na vysledky ktore chvala bohu boly negativne a vylucil sa relaps mal som utlm kostnej drene .Vydichly sme si vsetci doma .Nastal novy rok a ja som sa tesil na najbizsi sviatok v roku na polievacky :ale v polovicke marca som zacal pokasliavat vipil som v selijake sirupi na kasel a nic nepomohlo moja doktorka na onkologii my zobrala stery z nosa a hrdla a dosiel dalsi uder dostal som pleumokolbacil pre mna ako onkologickeho pacienta je to nebezpecne mal som naznak na zapal mozgovich blan tyzden pred velkou nocou v nedelu sme sa musely pobalit a znova som musel do nemocnice na jisku na infekcne .Cele velkonocne sviatky som stravil v nemocnici bol som velmy smutny ze na polievacky som nebol doma ,ale moje zdravie je prednejsie hned na druhy den som mal ist uz domou mal som odbery a cakaly sme no ale namiesto toho aby som isiel domou nam doktorka dosla povedat ze nas z infekcneho presuvaju na onkoilogiu lebo znova nam padly hodnoty v ba som bol len 2 dni chvala bohu ale znova aj musely vylucit relaps co chvala bohu znova vislo negativne onkologicka nam povedala ze za jej 30 rocnu prax este nemala onkologicke dieta s pleumokobacilom .Teraz som uz konecne znova doma a bojujem dalej v septembry by som mal skoncit s udrziavacou liecbou a konecne sice o dva roky neskor natupim uz aj ja do skoly a zacnem fungovat jako ostatne deti .Najviac sa tesim ze na dalsi rok pojdeme niekde na moju vytuzenu  dovolenku a tie dva roky my rodicia vynahradia vsetko co som doteraz nemohol robit .Dakujem vsetkym co si precitaly moj pribeh a moju tazku cestu k uzdraveniu FILIPKO.