Pevné nôžky pre Duška

Náš príbeh sa začal presne 10. mája 2015, niekedy okolo pol šiestej večer. Vtedy samozrejme prišiel na svet malý Duško, s vtočenými nohami. Vraj dosť, také snáď nevidel, skonštatoval o dva dni ortopéd. Diagnóza Pes Equinovarus bilateral. My sme dovtedy nevideli žiadne. Ani na ultrazvuku neboli. Za dva dni som nedokázala "zjesť" celý internet, a tak jeho liečba začala v dobrej nádeji v našej malej krajine. Postupne dostal niekoľko sadier, ktoré mali nohy v členkoch vyrovnať a dostať ešte makké a poddajné kosti do správnej polohy. Z tohto postupu však platilo len to prvé, dostal niekoľko sadier. Nasledovala prvá operácia, preťatie achilových šliach a o pár týždňov sme mohli vidieť Duškove "nové" nohy. Postupne sme však situáciu spracovali a do problematiky sme sa dostali každým dňom viac. Dúfali sme, že sme po všetkých príbehoch zo Slovenska nestupili vedľa.

Do obrazu nás opäť dostal najmenší. Po zložení sadier nevedel ohnúť kolená a pri každom pokuse, jemnom a ešte jemnejšom veľmi plakal. Hoci sme ho počas sadrovania aspoň šteklili pod prštekami, tak chodidlá ostali necitlivé. Začala sa ďalšia etapa vyšetrení a začalo sa cvičiť. Už k prejazdeným kilometrom sme naplánovali ďalšie. Podľa odporúčaní skúsenejších sme zamierili k špecialistovi do Viedne. Ten nás do obrazu dostal úplne. Ale ľudsky, zrozumiteľne a odborne. Po jeho vysvetleniach sme sa v skratke dozvedeli: Fibula pretočená, talus hmatateľný, päta vtočená a vysoko, nohy nereagujú na stimuláciu. Pre nás už zabehnutý slovník. Áno, zdravé a správne liečené deti s touto nie tak zriedkavou diagnózou to majú opačne. Pár dní po našej prvej Viedenskej návšteve sme boli aj u nášho ortopéda, ktorému sa všetko zdalo v pohode. Že vraj z toho vyrastie. Nevyrástol. 

Duško poctivo nosil dlahy, cvičil, chodili sme na konzultácie, vyšetrenia a kontroly. U nás sme aspoň dostali predpisy, ktoré sme potrebovali, ale aj skúsenosti, ktoré sme až tak nepotrebovali. Cvičili sme niekoľkokrát denne, aj na nervy náročnejšiu "Vojtovku". Ja som potrebovala veľa sladkostí, tatko radšej predýchaval na vzduchu. 

Napriek čiastočému ochrnutiu nôh sa malý Duško postavil a v čase, keď iné deti nekontrolovane rodičom utekajú, ohol aj kolienka a začal aj štvornožkovať. Pomaly, ale napredoval. Hoci mu státie na deformované nôžky neprospieva, pre ďalší veľký pokrok v liečbe bolo nutné, aby sa rozchodil. S oporou mu to ide celkom pekne a kuchyňu pod dozorom zmákne aj sám. Zabrzdí ho väčšinou tatova náruč alebo skrinka. Prvú júnovú stredu to ale budú sadry po operácii. Doktor bude naprávať a nanovo skladať kosti členku a sekundárne deformity nohy po neodbornej liečbe. Vzhľadom na komplikácie ktoré Duško nadobudol už viac riskovať nemôžme a zveríme ho do rúk tomu, kto sa špecializuje práve na túto deformitu s vynikajúcimi výsledkami. Nemusia to byť veľké výkony, ale radi by sme Duška raz  videli radostne behať. 

Naša rodina je taká obyčajná. Rodičovský príspevok a priemerný (ale ozaj priemerný, nie ten štatistický) plat by nám nikdy nestačili na to, aby sme Duškove nôžky dali doporiadku. Doteraz nám s liečbou pomohla rodina, kamaráti a OZ Pecka za čo im veľmi ďakujeme. Na túto operáciu to však nestačí a preto sme sa rozhodli napísať túto výzvu. Okrem operácie Duška čaká aj intenzívna a zrejme dlhotrvajúca rehabilitácia a nosenie špeciálnych ortéz cez deň aj v noci. 

Predbežná suma operácie je cca 7800 Eur, predpokladáme tiež čiastočnú pomoc zo strany poisťovne.