Počas tehotenstva som ovdovela a ostali mi na krku manželove dlhy...
Cieľ výzvy
finančne si vypomôcť aspoň do doby kým mi bude schválený vdovský a sirotský dôchodok, a zaplatiť dieťaťu odobratie pupočníkovej krvi , máme v rodine dedičné ochorenia a nakoľko zálohu som zaplatila ešte v 4 mesiaci tehotenstva... nechcem dieťa ukrátiť o ten dar...
Príbeh
Počas tehotenstva som ovdovela a ostali mi na krku manželove dlhy...
počas tehotenstva začal manžel opäť nekontrolovateľne piť... v 7 mesiaci som ovdovela a na krku mi ostali aj dlhy o ktorých som netušila... neviem ako ďalej aby som sa nezadĺžila a zároveň nervovo nezrútila...
Ostala som mladá 28 ročná, tehotná a vdova...ale všetko od začiatku
Manželstvo sme uzavreli 14 februára 2015 z lásky.
V máji 2015 som našla papiere od refinancovanýchúverov, keď sme sa brali tvrdil mi že nemá žiadne dlžoby a pôžičky.
Manžel bol celé manželstvo na invalidnom dôchodku. Od októbra 2015 som sa aj napriek tomu, že som bola na invalidnom dôchodku pracovala ako zdravotnícky asistent v Sociálnom zariadení pre mentálne postihnutých. Keď sme začali vybavovať úver na spoločný byt tak som koncom februára 2016 po návrate z práce našla manžela ležaťna gauči a cítila som z neho alkohol. Od novembra 2013 abstinoval poliečení v Považskom Chlmci ktoré bolo jeho druhé protialkoholickéliečenie. Manžel sa lieči od roku 2000 na mánio depresiu (Bipolárna porucha) a poruchu osobnosti. Vtedy sa mi priznalže má nejaké pôžičky a že nám tak ľahko kvôli tomu úver nedajú. Bál sa žeho opustím. Priznal 10 000 eur, nakoniec spolu s kreditnou kartou až14 000 eur. Neskôr to narástlo až na 19 000 eur a aby som mu pomohla dali sme to na hypotéku...
Začiatkom marca 2017 som zistila že som tehotná, jeho reakciabola že on pri tom nebol a čo si nepamätá to sa nestalo. Už 5 marca som bola hospitalizovaná v nemocnici so silnými tehotenskými nevoľnosťami.
Po návrate z nemocnice mi povedal že ak chcem to dieťa dať pokrstiť aby sa ani nenarodilo. Odišla som na pár dní k mame. Prekvapilo ho to a volal ma späť. Vrátila som sa po pár dňoch . Sťažovala som sa svokre a ona mi povedala , že je to náš vzťah a máme si to poriešiť. Vtedy som jej povedala pravdu o všetkých jeho dlhoch.
9 mája som mu vytýkala že sľúbil si nájsť prácu keďže jaostávam až do materskej PN. Prácu som mu hľadala ja na internete a taktiež vybavovali susedia. Nič mu nebolo dobré. Po ostrej hádke som dostala bolesti v podbrušku a odviezol ma na pohotovosť. Hospitalizovali ma s tvrdnutím brucha.
11 mája som z neho počas jeho návštevy cítila alkohol. Keď sa to opakovalo 14 mája som sa dala prepustiť na reverz a našla som ho doma opitého s pár fľaškami na zemi. Prišla mi pomôcť moja mama ktorá sa mu snažila dohovoriť. Sľúbil že prestane a zvládne to bez liečby. Vydržaldo 19 mája kedy po prechádzke so psom prišiel domov v podnapitom stave.Začal byť slovne agresívny, povedal mi že jeho depresie sa zhoršili mojím otehotnením. Odmietol prestať piť a sused ma vtedy s vecami odniesolk mame.
Od vtedy som sa do spoločnej domácnosti nevrátila. Dňa 22 mája som ho odprevadila na hospitalizáciu v Michalovciach za účelom zastavenia ťahu. Navštevovala som ho tam pravidelne a absolvovali sme aj pohovor so psychológom. Zdalo sa mi ,že nastala zmena v jeho správaní,zrazu mi vyznával lásku a tvrdil ,že sa chce postarať o mňa a dieťa.
2 júna ma v Trebišove po psychickom vypätíhospitalizovali s hroziacim potratom a on podpísal v nemocnici reverz že chce byť pri mne a pomáhať. V pondelok 5 júna už ale prišiel v podnapitom stave a veľmi sme sa pohádali, poprel svoju zjavnú opitosť. Vyhrážal sa mifyzickým napadnutím, vulgárne mi nadával . Po jeho odchode sa mi spustil ikontrakcie. Po injekciách mi dieťa zachránili.
Od 21 júna do 19 júla bol na protialkoholickom liečení v Šutove. Odišiel predčasne. Nepomohla ani moja návšteva ani telefonáty...
Radila som sa so psychiatrom ,ale nikto mu nevedel dohovoriť.Všetko som robila z lásky . Pomáhala som mu s tými dlhmi, ručila som svojím príjmom.... Psychiater mi povedal že taká láska sa už dnes nevidí ,že je to obdivuhodné... Verila som do poslednej chvíle že sa spamätá...Už som s ním nechcela žiť ako s mužom ale hľadala som stále pomoc kvôli jeho liečeniu...
20 júla ho opäť prepustili a od vtedy znova pil.Opakovane mi volali susedia ,že je na tom zle, ale on sa liečiť nechcel. Koncom júla mi volali , že je v delíriu aby som prišla. Nevedeli mi lekári povedaťči ho zachránia. Dostal sa z toho a prepustili ho 11 augusta domov. Stále pil. Bolo to hrozné...
19 augusta mi volala suseda že s rezervným kľúčom čo mali odomňa si odomkli lebo celý deň ho nepočuli ani nevetral od rána. Večer o 19:30 ho našli mŕtveho. Deň predtým mu volali záchranku pre bolesti na srdci ,alepodpísal reverz. Zomrel na zlyhanie srdca následkom vyčerpania organizmu.
Zostala som bývať u mami. Na krku mám splátku za úver z čoho sme kúpili byt, taktiež jeho hypotéka čo boli len jeho dlhy a taktiež musím platiť za byt aj keď tam nebývam. Elektriku som vypla aj , keď tam je dlh 150 eur čo sľúbil on že uhradí... na byte dlhujem tiež 200eur. Nezvládam všetlko platiť... Po dedičskom konaní ešte budem musieť platiť jeho ďalší úver...
Moje príjmy sú dnes 540 eur a za splátky a byt platím presne 500eur. V polke októbra porodím jeho syna....
Keď som všetko spočítala tak mi neskôr po priznaní vdovskéhoa sirotského ostane pre život asi 180eur... Moja mama mi našťastie pomohla kúpiť kočiar s postieľkou a od známych som dostala veci pre dieťa. Neezvládla by som to... Svokrovci nakoľko som manžela opustila už skôr dávajú všetko zavinu mne aj keď oni sa prestali zaujímať čo s ním je oveľa skôra zisťovali ako sa má vždy cezo mňa a susedov... na pohrebe mi svokra povedala že nechce vedieť kedy sa jej vnuk narodí...
Len tehotenstvo ma mesačne stálo kvôli liekom, injekciáma magnéziu 50eur, tehotenské oblečenie som kúpila asi za 300 eura veci pre malého mám do pol roka a doteraz som minula asi 500eur. Najhoršie je ,že mám zaplatenú zálohu za odobratie pupočníkovej krvi a musím po pôrode doplatitť 500 eur.Nebohý manžel mi to ešte podpísal a teraz to tiež ostalo na mne. Najskôrto vyplatím z príspevku čo dostanem po pôrode.
Celý čas som bojovala za toho malého človiečika...ale terazsa bojím sa že mu nebudem môcť dať to čo som vždy pre svoje dieťachcela....Ostala som sama, koncom októbra sa stanem mamou a trápi ma vedomie že pre 4 roky keď bol môj manžel snáď v živote šťastný budem minimálne ešte 10 rokov na neho spomínať s hnevom pri platení účtov. Som prekvapená že zatiaľ mi nevznikol žiaden dlh v banke a že topsychicky zvládam... aj keď som počas tehotenstva ležala v nemocnici 2 krát so zvracním, 2 krát s tvrdnutím brucha a posledný krát len tak tak zastavili pôrod v 28 týždni. Snáď už bude len lepšie...