Aby moje vnúčatá mali detstvo ako iné deti a nezdedili dlhy
Cieľ výzvy
Zvýšenie životnej úrovne a mimoriadne splátky pôžičky
Autor výzvy
Príbeh
Aby moje vnúčatá mali detstvo ako iné deti a nezdedili dlhy
Dobrý deň, som 58 ročná rozvedená inv. dôchodkyňa, mám v náhradnej starostlivosti 9 a 7 ročné vnúčatá a som veľmi zadĺžená.Žijeme v starom zdedenom rodinnom dome, ktorý potrebuje opravu.
Pred 23 rokmi mi bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva. Prežila som viacero operácii, mám vyoperované celé hrubé črevo. Brala som aj chemoterapiu. Veľmi som si vtedy priala, aby som ako - tak stihla vychovať moje, vtedy 4, 9 a 11 - ročné deti. Pred 3 rokmi sa rakovina ohlásila znova, tento raz mi vyoperovali časť žalúdka, tretinu pankreasu, žlčník a žlčovody, časť tenkého čreva a tretinu pankreasu. Teraz si prajem a dúfam, že stihnem ešte vychovať svoje vnúčatá, o ktoré sa starám.
Moja prostredná dcéra hneď po skončení školy odišla hľadať šťastie do Talianska. Našla si tam známosť, porodila 2 krásne deti. Keď mal chlapec 3 a dievča 1 rok, vzťah ich rodičov sa rozpadol a dcéra sa vrátila aj s deťmi domov. Peniaze, ktoré som mala našetrené, som po ich návrate investovala do opravy domu. Vymenili sme okná za plastové a drevené dlážky s kobercami sme nahradili plávajúcou podlahou, pretože vnuk je silný alergik - astmatik.
Naša dohoda bola,že dcéra pôjde zarábať na dvoj - týždňovky do Rakúska a ja sa budem starať o deti, čo aj chvíľu fungovalo. No po čase sa jej nechcelo opatrovať starých ľudí, našla si prácu doma. Možno celú situáciu psychicky nezvládla, dostala sa do zlej partie a o deti sa postupne prestala zaujímať. Nedávala mi peniaze a celá starostlivosť o deti bola na mne. Práve v čase, keď som bola v nemocnici s dvanástnikom, moja dcéra sa "stratila". O deti sa staral môj vtedy 88 - ročný otec, spolu s mojim synom a sestrou. Po návrate a zotavení som si deti zobrala do náhradnej starostlivosti. Trvalo to veľmi dlho, pretože matka detí bola nevedno kde a otec ja tunisan, žijúci v Taliansku. Prešlo asi 1,5 roka, kým som dostala prvé náhradné výživné. Veľmi som sa v tom čase zadĺžila. Pôžičku z banky som nedostala, môj príjem vtedy bol cca260€. Preto som využila všetky ponuky nebankoviek, mala som otvorených asi 5 pôžičkových kariet. Takéto pôžičky sú veľmi predražené, ale iné východisko som nemala. V rámci svojich možností mi finančne pomáhala aj sestra s manželom. Najmladšia dcéra síce bola zamestnaná, ale všetky peniaze investovala do štúdia popri zamestnaní. Syn je tiež ZŤP, veľa nezarobí /ako 14 - mesačný mal rakovinu pečienky a ako 18 - ročný bol tiež operovaný na hrubé črevo - máme to dedičné. V súčasnosti mi dcéra na deti platí, aj ich navštevuje. Peniaze nebankovkám som skoro všetky splatila, sestre ešte nie.
Žijeme na dedine s mizerným spojením, kde ani obchod nieje a všetky nákupy robíme v susedných dedinách a mestách. Deti majú do čkoly 4 km. Potrebovala som si kúpiť auto, naň si zobral pôžičku syn a ja sa ju snažím splácať. Deti vozím do školy, aj 2 razy do týždňa do ZUŠ v Púchove, čo je 13 km. Často chodím na kontroly so sebou - neurológia, reumatológia, kožné, diabetológia, ortopédia, endokrinológia,onkológia,chirurgia,gastroenterológia - aj s deťmi - chlapec na alergológiu a kardiológiu a dievča na nefrológiu. Viem, že aj iní majú starosti a stíhajú, ale ja už mám svoje roky a podlomené zdravie, nestíham. A ľuďom. bez auta si to ani neviem predstaviť.
Že budeme potrebovať opraviť strechu a fasádu, s tým som rátala. Často syn musel "plátať diery". Keď už to nešlo, lebo laty boli prehnité,bolo treba novú pôžičku. Teraz mi pomohla opäť sestra, zobrala si pre mňa 12 000€ pôžičky a ja ju splácam. Strechu sa podujal opraviť spolu s kamarátmi syn, čím sa ušetrilo veľa peňazí. Ešte ostalo aj na fasádu, ktorá je navlhnutá a opadáva a tiež na opravu pozatekaných miestností. A tak splácam 370€ mesačne na pôžičky a 70€ vraciam sociálke, čo mi dávali náhradné výživné. Žijeme na dedine, máme záhradu a tak si čo - to dopestujeme s pomocou mojej sestry, lebo ja už nevládzem. Viem šiť, prešívam deťom zo starého nové. Nakupujem v čínskych obchodoch a neštítim sa prijať pre deti obnosené veci od známych
To by tak bol v skratke príbeh našej ťažko skúšanej rodiny. Všetko sa to ani opísať nedá.
Som rada, že mi zdravie slúži tak, ako slúži, len sa bojím že nestihnem pôžičky splatiť, rakovina sa môže prihlásiť hocikedy, môže sa prejaviť na ostatných častiach tráviaceho traktu, ktoré mi ešte ostali. Preto som sa rozhodla pre túto formu pomoci. Ďakujem za každú, aj malú finančnú pomoc.Darcom, aj ľuďom,ktorí sa rozhodli týmto spôsobom pomáhať.
Moja prostredná dcéra hneď po skončení školy odišla hľadať šťastie do Talianska. Našla si tam známosť, porodila 2 krásne deti. Keď mal chlapec 3 a dievča 1 rok, vzťah ich rodičov sa rozpadol a dcéra sa vrátila aj s deťmi domov. Peniaze, ktoré som mala našetrené, som po ich návrate investovala do opravy domu. Vymenili sme okná za plastové a drevené dlážky s kobercami sme nahradili plávajúcou podlahou, pretože vnuk je silný alergik - astmatik.
Naša dohoda bola,že dcéra pôjde zarábať na dvoj - týždňovky do Rakúska a ja sa budem starať o deti, čo aj chvíľu fungovalo. No po čase sa jej nechcelo opatrovať starých ľudí, našla si prácu doma. Možno celú situáciu psychicky nezvládla, dostala sa do zlej partie a o deti sa postupne prestala zaujímať. Nedávala mi peniaze a celá starostlivosť o deti bola na mne. Práve v čase, keď som bola v nemocnici s dvanástnikom, moja dcéra sa "stratila". O deti sa staral môj vtedy 88 - ročný otec, spolu s mojim synom a sestrou. Po návrate a zotavení som si deti zobrala do náhradnej starostlivosti. Trvalo to veľmi dlho, pretože matka detí bola nevedno kde a otec ja tunisan, žijúci v Taliansku. Prešlo asi 1,5 roka, kým som dostala prvé náhradné výživné. Veľmi som sa v tom čase zadĺžila. Pôžičku z banky som nedostala, môj príjem vtedy bol cca260€. Preto som využila všetky ponuky nebankoviek, mala som otvorených asi 5 pôžičkových kariet. Takéto pôžičky sú veľmi predražené, ale iné východisko som nemala. V rámci svojich možností mi finančne pomáhala aj sestra s manželom. Najmladšia dcéra síce bola zamestnaná, ale všetky peniaze investovala do štúdia popri zamestnaní. Syn je tiež ZŤP, veľa nezarobí /ako 14 - mesačný mal rakovinu pečienky a ako 18 - ročný bol tiež operovaný na hrubé črevo - máme to dedičné. V súčasnosti mi dcéra na deti platí, aj ich navštevuje. Peniaze nebankovkám som skoro všetky splatila, sestre ešte nie.
Žijeme na dedine s mizerným spojením, kde ani obchod nieje a všetky nákupy robíme v susedných dedinách a mestách. Deti majú do čkoly 4 km. Potrebovala som si kúpiť auto, naň si zobral pôžičku syn a ja sa ju snažím splácať. Deti vozím do školy, aj 2 razy do týždňa do ZUŠ v Púchove, čo je 13 km. Často chodím na kontroly so sebou - neurológia, reumatológia, kožné, diabetológia, ortopédia, endokrinológia,onkológia,chirurgia,gastroenterológia - aj s deťmi - chlapec na alergológiu a kardiológiu a dievča na nefrológiu. Viem, že aj iní majú starosti a stíhajú, ale ja už mám svoje roky a podlomené zdravie, nestíham. A ľuďom. bez auta si to ani neviem predstaviť.
Že budeme potrebovať opraviť strechu a fasádu, s tým som rátala. Často syn musel "plátať diery". Keď už to nešlo, lebo laty boli prehnité,bolo treba novú pôžičku. Teraz mi pomohla opäť sestra, zobrala si pre mňa 12 000€ pôžičky a ja ju splácam. Strechu sa podujal opraviť spolu s kamarátmi syn, čím sa ušetrilo veľa peňazí. Ešte ostalo aj na fasádu, ktorá je navlhnutá a opadáva a tiež na opravu pozatekaných miestností. A tak splácam 370€ mesačne na pôžičky a 70€ vraciam sociálke, čo mi dávali náhradné výživné. Žijeme na dedine, máme záhradu a tak si čo - to dopestujeme s pomocou mojej sestry, lebo ja už nevládzem. Viem šiť, prešívam deťom zo starého nové. Nakupujem v čínskych obchodoch a neštítim sa prijať pre deti obnosené veci od známych
To by tak bol v skratke príbeh našej ťažko skúšanej rodiny. Všetko sa to ani opísať nedá.
Som rada, že mi zdravie slúži tak, ako slúži, len sa bojím že nestihnem pôžičky splatiť, rakovina sa môže prihlásiť hocikedy, môže sa prejaviť na ostatných častiach tráviaceho traktu, ktoré mi ešte ostali. Preto som sa rozhodla pre túto formu pomoci. Ďakujem za každú, aj malú finančnú pomoc.Darcom, aj ľuďom,ktorí sa rozhodli týmto spôsobom pomáhať.
