Prosím o pomoc v zúfalej situácii a v bezmocnosti, aby deti nestratili úsmev na tváričkách

Pred 15 rokmi som sa vydala,bola som stastna a strasne som manzela lubila. v tom istom roku sa nam narodila prva dcerka a zacali problemi vo vztahu.yo yaciatku to boli len nadavky z manzelovej strany, neskor psychicke terory a dokonca fyzicke nasilie. casto som utekala s dcerou na rukach zo strachu .nikde som nevravela o nasich problemoch ,hambila som sa zato preto dlho nikto nevedel co sa u nas deje.no snazila som sa udrzat vztah a preto som vzdy bola za zmierenie. po dvoch rokoch sa nam narodil syncek.vtedy sa zacali problemi este viac stupnovat. chodil z prace rovno do krcmi, domov prisiel opity, rozbijal  nabytok, bil ma,neustale nadaval ponizoval..casto hadzal predmety nestaral sa ci trafi mna alebo dieta,.utekala som z domu,spavala v pivnici,modrinova som saa hambila chodit von...  bola som zufala. na vsetko som bola sama.syncek pol roka od narodenia plakaval cele dni ,noci, nespavala som  bola zo mna troska. ked mal rok mu zdiagnostikovali detsku mozgovu obrnu, subkortikalnu atrofiu mozgu, hypotonicky syndrom,psychicke diagnozy, neskor mentalnuretardaciu, epilepsie a autizmus.samozrejme popri tom poruchy krvy, travenia.. plakavala som kazdy den zo zufalstva.Muzcasto odchadzal z domu za alkoholom , podvadzal ma , a mna nadalej tyral,bol chorobne ziarlivy.odisla som do krizoveho centra pre matky s detmi.  samozrejme zas som mu naletela a asi po roku sme sa opat dali na spolocnu cestu v jednej domacnosti. chvilu to vyzeralo dobre, .no dlho som sa netesila. zacalo opat to iste.ked sme sa oddelili nedaval mi vyzivne na deti, dokonca daval vypovede v praci aby neplatil, nakolko som sa hambila zas vsade rozpravat ake su problemi tak som vsetko riezila pozickami . dnes uz to vidim inak .dcera je uz velka 15 rokov, navstevuje uz strednu skolu obchodnu akademiu v Hc, sama vidi aka je situacia, ale zas boji sa o tom vraviet a tiez ked povedala muzovi nieco otvorene vzdy jej vynadal,   zial so syncekom to je tazke vzhladom na jeho tazky zdravotny stav som potrebovala aspon trosku oporu,.zial tieto stresy co robil boli pre neho tym najhorsim. syn velmi zle reguje na krik a trieskanie, ma epilepsie ktore sa prejavuju podla lekarov zachvatmi zurivosti.  a kazdy jeden den kedy bol u nas krik alebo akekolvek hadky u neho tieto stavy vyvolavali a samozrejme vzhladom na tazky stav psychiky sa vsetko len zhorsovalo, a vyvolava to v nom agresivity, vsetko sa to so synom taha do dnes.syn malaval zachvaty zurivosti ktore prechadzali az do nepricetnosti,krical ublizoval si hodil sa o zem bil mna, hryzol,  nevedel co robi neuvedomoval si to a zial lieky nam nezaberali. .ked mal 3 roky bolo mi povedane  syn moze v 5 rokoch prestat uplne chodit. slzy sa mi tisnu este teraz z tejto vety. vtedy som sa spamatala a zacala bojovat aspon s nim, nutene prechadzy, ucenie sportom, kolobezka, korcule bicyklovanie, detske ihriska, proste aby mal stale pohyb pri ktorom sa slachy natahuju a spevnuje svalstvo, lebo rehabilitacie  boli u nas problem, syn nespolupracoval, dostaval zachvaty zurivosti pri cviceniach same rehabilitacne sestry nevedeli ako nanho. talk ale sice manzel mi nadaval ze som hlupa a ucim ho to co sa nikdy nenauci a robim sa dolezita, tak s hrdostou pisem ze som ho naucila kolobezkovat, korculovat a bicyklovat. bolo to namahame a dlhorocna snaha ale uz sa bicyklujeme bez pomocnych koliesok. samozrejme medzi ludi este nemozme lebo by sme pozrazali asi vsetko okolo preto chodime na skolske ihrisko. rozpravnie bolo este narocnejsie dlho dlho som s nim citala knizky obrazky musel opakovat slova nasilu aj ked nechcel, ntila som ho, vsetko co videl v knihe musel vidiet aj realne musel vediet aky zvuk to vydava.dlho sme prikladali pery k peram aby vedel ako otvorit ustocka pri slove..... a az v 5 rokoch pomalicky zacal nejake slovicka dlhe roky to bolo o ukazovani co chceme nevedel povedat,tak som prestala reagovat a bol prinuteni aj ked jednoslabicne ale vydat aspon nieco zo seba .pred dvama rokmi sme zacali spajat slova do viet suvislejsich. je to narocne  a sice vela slov este schomoli, vety tiez popletie ale viem ze casom sa to uz len zdokonali,  dolezite je ze vzdy som chcela aby sa to naucil a dokazala som.adaútacia v skolke bola tiez narocna,od 3 rokov navstevoval specialnu skolku a dlho dlho sme plakavali obaja,az posledny rok si zvykol a bol 4 h v skolke, potom opat zmena na skolu  velmi zle si zvyka, sice uz chodi stvrty rok ale zial su to necele dve hodinky, zial psychicky stav nam nedovoluje aby zostal dlhsie, tie ked je problem  ak dostane nejaky zachvat musim rychlo bezat prenho. je to velmi unavne . doma musim byt sale v strehu je velmi hyperaktivny a zaroven si neuvedomuje nebezpecenstvo. lakaju ho vsetky nebezpecne veci . nakolko ho zaujmaju vsetky predmety ktore maju zvuk pohyb alebo nejake svetlo. ,takze vsetky elektro spotrebice su u nas nebezpecenstvo, tiez plynovy sporak ohen ho strasne fascinuje,pracka ..vsetky okna musime mat pozamkynane, dvere tiez  inak by mi vyskocil alebo utiekol,  , staci mu sekunda nepozornosti mojej a uz je vystverany na linke, skrini,alebo zapali sporak, da nieco do mikrovlnky a pusti, pretoci program na pracke,... neustale som v strehu. ano poviete si ved schovaj ,vytiahni z lektriky, daj detsku poistku do zasuvky, zamkni kluc schovaj nech sa nedostane k pracke... no to  je to najhorsie co v realite mozem robit. poistku si vytiahne , snuru do elektriky strci, kluce schovavam ale hlada ich potom na skriniach kde zas je nebezpecenstvo padu, uz stiahol skrinu na seba co som len zemiaky supala k obedu ,nasiel kluce aj od bytu aj od okien uz milionkrat neustale menim miesta skryse, ale on je v tomto tak vsimavy by ste neverili ako si vas odsleduje nenapadne aby vedel kde je to co on chce.tazko pochopitelne ked clovek nevidi v realite. cokolvek nedovolim  prichadza truc,a zacvat zurivosti. vonku tiez v kuse za riku na detskom ihrisku ho nahanam aby sa nieco nestalo ..nemam  minutu zdna kedy nemam psychyku napatu. prste nemoze byt ani sekundu  bez dozoru. aj ked ho ucim k samostatnosti aby sa sam hral, pozeral rozpravky,sam papal... muim ho stale sledovat lebo on vyuzije kazdu sekundu na to co mu prebieha v hlavicke. je uz velky takze boj s nim je uz tazky,Bojujeme dalej ,rozhodla som sa ze Danka naucim citat .naucili sme sa pisat velke tlacene pismena, rozpoznavat vele a male pismena a dnes uz citame slabiky. je to narocne vsetko si pripravujem sama doma na ucenie, vsetko ho ucim sama,  ale verim ze sa nauci citat a pisat aspon na klavesnici. chcem dat synovi vsetko, aby mal co najdostojnejsi zivot, ...som uz unavena.,fyzicky a psychicky vycerpana, a k tomu tato situacia zla . keby som mohla ist pracovat by som vedela riesit siuaciu. ale zial skrz danuska nemozem, zial je to tazky stav a zas nedovolim aby isliel do nejakeho zariadenia. aj ked vela ludi mi to povedalo, ze preco ho nedam lebo vidia ako sa trapim, ved si ho mozem brat na vikendy, bol by len vramci internatnej skoly.... NIE!  ..DETI SOM DOSTALA AKO DAR A NIE  NATO ABY SOM ICH ODKLADALA KED JE TAZKO.  NEVZDAM SA HO NIKDY!!  Casto som mala myslienky zo vsetkych tychto problemov ze si siahnem na zivot. no viem ze  by som tym ublizila len mojim detom.  UZ  NECHCEM TAKY ZIVOT ANI PRE SEBA ANI PRE DETI.  o pomoc akukolvek, v tejto tazkej situacii..Prosim pomozte mi sa dostat z tejto situacie a nastartovat novy zivot bez ponizovania a kazdodenneho psychickeho teroru a bez vyhraziek,pokial nas nerozvedu a nevybavim si nahradne vyzivne aby nas nemohol vydierat nadalej.  DAKUJEM.