Sebiho krôčik k plnohodnotnému životu

Život vie byť ťažký.

Môj príbeh začal 2.10.2015. Volám sa Sebastian Pivarči a príbeh za mňa píše mamina, nakoľko som ešte malý chlapec. Mamina dúfala,že to nikdy nebudú musieť takto riešiť,ale už dlho bojujú s výdavkami za moju liečbu a stále sa to kopý.. Ocino zarába len minimálnu mzdu. Všetci sa tešili z môjho narodenia,aj keď netušili čo všetko nám život prinesie. Prvá osudová rana prišla hneď po narodení,moje nožičky boli stočené  ako dve hokejky ležiace oproti sebe a chodiť po takých nožičkách je nemožné. Diagnóza z úst lekára znea Pes equinovarus congenitus bilat. V tej chvíli rodičia netušili čo všetko nás čaká, vedeli len to, že spravia všetko pre to, aby moje nôžky nadobudli správny tvar a ja som sa raz mohol postaviť. Na Slovensku bohužiaľ liečba nedosahuje také výsledky a tak sme museli každý týždeň cestovať do Viedne, kde mi nôžky postupne narovnávali sadrovaním. Nasledovala operácia Achillovej šľachy s poslednou trojtýždňovou sádrou. Od tej doby musím nosiť každý deň špeciálne dlahy, ktoré udržiavajú moje nôžky v správnej polohe po celú dobu rastu.Bola to veľmi finančne náročná operácia. Pomohla nám rodina, priatelia a priatelia priatelov. Rodičia si museli zobrať aj pôžičku,ktorú ešte stále splácajú. Však čo by človek nespravil pre svoje dieťa. Mysleli si, že to všetko zvládnu, ale to netušili čo nás ešte čaká. Asi v 6 mesiach ne bežnom detskom vyšetrení sluchu lekári zistili, že niečo nie je v poriadku. Prišla ďalšia nečakaná správa, nasledoval nekonečný kolotoč vyšetrení, kde mi diagnostikovali ťažkú poruchu sluchu. Predstavte si, že ste ten malý človiečik, ktorý v tej spleti vyšetrení žije v tichu a ani netuší čo sa okolo neho deje. Dostal som ďalšiu  pomôcku vo forme načúvacích prístrojov, za ktoré si opäť rodičia museli priplatiť,aby postačovali výkonnom mojej sluchovej strate. Do toho sa k tomu všetkému zo stresu pridružila intolerancia na laktózu,tak zas ďalšie výdavky na špeciálnu výživu. Maminke sa zdalo,že aj napriek pomoci načúvacích prístrojov nenapredujem ako zdravé deti, tak sa rozhodli zájsť do Brna za špecialistami, kde zistili,že nepočujem skoro nič, aj keď nosím načúvacie prístroje poctivo. Navrhli nám teda voperovať kochleárny implantát, ktorý mi zabezpečí,že budem konečne počuť. Veľmi som túžil povedať tie prvé slová "mama", ale nešlo to a tak začal ďalší kolobeh predoperačnych vyšetrení a konečne operácia. Dnes som už hrdý majiteľ kochleárneho implantátu a, na to, aby som dokázal napredovať potrebujem Vašu pomoc. Neustále cesty do Viedne, Brna, Bratislavy sú pre mojich rodičov  strašne finančne náročné. Mám ešte dvoch zdravých bratov,ktorý ma tiež nesmierne ľúbia  a čakajú na ten okamih, kedy sa budem s nimi plnohodnotne hrať. Bohužiaľ potrebujem pomoc Logopeda, surdopeda, veľa ďalších špecialistov, aby som dosiahol svoj vytúžený cieľ a povedal svojej rodine ako moc ju ľúbim za to čo pre mňa spravili a robia. Verím, že aj Vám všetkým raz poďakujem nahlas, tak ako sa to patrí, len ma ešte čaká dlhá a náročná cesta. Momentálne mám 2,5r a učím sa počúvať základné zvuky,ktoré som do teraz nikdy nepočul. Chcel by som čo najskôr rozprávať, začať chodiť do škôlky a žiť taký ten normálny život. Veľmi Vás preto prosím o finančnú pomoc pre mojich rodičov, ktorý sa dostali do finančnej tiesne, nezvladaju už všetky tie poplatky a nemôžu mi tak platiť to čo potrebujem. Budem Vám veľmi vďačný za každú pomoc, ktorá ma posunie  k vytúženému cieľu, aby som mohol rozprávať a nôžky mi už ostali v správnej polohe. 

Ďakujem z celého srdca Váš Sebastián.