Príspevok na zubný strojček

Dobrý deň. Som čoskoro 65 ročná inv. dôchodkyňa a mám v náhradnej starostlivosti od ich útleho veku teraz 14 a 16 ročné vnúčatá. Som onkologický pacient od svojich 34 rokov. Mám za sebou veľa operácií a diagnóz. Pred 30 rokmi som mala veľmi ťažkú autonehodu, ktorý spôsobil opitý vodič, vtedy 12.raz súdne trestaný. Mala som ťažký otras mozgu, zlomené 4 rebrá, roztrknuté pľúca, pneumotorax a krvácanie do brucha. V stave, keď som mala z pľúc vyvedené 3 hadičky, mi museli operovať brušnú dutinu. Bol to zákrok "hop alebo trop". Buď sa nepreberiem po operácii, alebo skonám na otravu krvi. Pri tejto operácii mi zistili rakovinu hrubého čreva, mala som už 2 nádory. Odstránili mi asi 30 cm čreva, viac sa vzhľadom na môj momentálny zdravotný stav robiť nedalo. Nasledovala chemoterapia a po zotavení sa asi za 1,5 roka mi vyoperovali celé hrubé črevo pre familiárnu adenomatóznu polypózu hrubého čreva. Našťastie mi asi 10 cm čreva nechali, aby som nemusela mať vývod. Naň mám prišité tenké črevo. Z konečníka a toho kúska h. čreva mi raz za pol roka odstraňujú polypy buď prístrojom, alebo operačne. Každý polyp by sa časom zvrhol na zhubný nádor.  Na operácii konečníka som bola už 7 krát. Mám problémy s udržaním stolice, ale už som si zvykla a som vďačná, že je to tak, ako to je. Pred 10 rokmi mi vyoperovali pre rakovinu aj dvanástnik a spolu s ním tretinu žalúdka, tretinu pankreasu, žlčník aj so žlčovodmi /žlčovod mám umelý/ a asi 60 cm tenkého čreva. Okrem 6 veľkých brušných operácií som mala aj nejaké malé - hrčky na prsníku a na rôznych častiach pokožky, 2x ganglión v kolene a 2x na chodidle a už spomínaný konečník. Okrem toho mám aj iné diagnózy - syndróm nekľudných nôh, dosť silnú osteoporózu - beriem silné lieky injekčne, klasická liečba nezaberá, cukrovku - iba na diete, koxartrózu,  liekovú steatózu pečene , baretov pažerák, reflux pažeráka. Aj napriek tomu som viac-menej sama vychovala 3 deti, ktoré sú už dospelé a osamostatnené. S manželom som sa na môj návrh rozviedla pre opakovanú neveru.

Moja dcéra po skončení školy odišla do Talianska, kde sa jej narodili 2 deti. Ich otcom je tunisan žijúci dlhodobo v Taliansku. Po ich rozchode sa dcéra vrátila domov, deti mali 1 a 3 roky. Asi po roku sa dala na zlé chodníčky a nezvládala výchovu svojich detí, všetka starostlivosť aj finančné náklady boli na mojich pleciach. V čase, keď som v Martine ležala po operácii dvanástnika, dcéra jednoduch ušla z domu. O deti sa spolu s mojim synom a otcom starala aj moja sestra. Po návrate z nemocnice som sa namiesto oddychovania starala o deti, samozrejme s pomocou príbuzných. A keď sa mi už dalo cestovať, začala som vybavovať zverenie detí do NOS, čo ale trvalo asi 1,5 roka, pretože otec detí bol cudzinec a ich matka sa zdržiavala na meznámom mieste. Okrem detí mi zanechala aj dlhy, vtedy som mala polovičný ID v sume 270€ a z toho 240€ išlo na splátky. Pomáhala rodina a predražené pôžičky z nebankoviek, ktorých bolo 4 alebo 5. Od banky som nemala šancu dostať úver. Prvé peniaze od sociálky som dostala asi po 1,5 roku, keď mi boli konečne deti zverené súdom do NOS.

Žijeme v starom zdedenom dome, ktorý si vyžaduje neustále investície. Všetky moje skromné úspory som rýchlo minula. Keď nám pri dažďoch začala kvapkať voda do izby a po splatení dlhov v nebankovkách som si pred asi 8 rokmi zobrala úver, vlastne sestra /ja som nedostala/ pre mňa ja ja som jej ho splácala, na najnutnejšiu opravu a novú fasádu domu. Podobne si zobral pre mňa úver aj môj syn na auto a tiež som ho splácala. Tieto splátky mi pred mesiacom skončili a tak som sa tešila, ža sa nám už bude ľahšie dýchať.

S dcérou - matkou detí sme v kontakte, žije vo Švajčiarsku, je vydatá, vedie normálny život a má ročné dieťa. Aj keď mi na deti prispieva, stačí nám to na bežné prežitie a každý väčší neplánoívaný výdavok je pre mň zaťažujúci. Snažím sa, aby deti nechodili iba v darovanom oblečení. Aby mohli navštevovať krúžky a školské akcie tak, ako iné deti. Aby veľmi nepociťovali, že sme "iná" rodina... Chlapec je už stredoškolák, nároky sú väčšie.  Veľa peňazí dám za lieky a benzín. A na zubárku, to teraz veľmi drahé.  Nakoľko bývame v dedine, kde je minimum autobusových spojov a môj zdravotný stav, všade chodím autom. Chodím na vyšetrenia od Bratislavy /tam cestujem vlakom/ cez Trenčín po Martin. Celkom na 5 odborných ambulancií. Deti majú tiež zdravotné problémy, nuk chodí k 4 odb. lekárom a vnučka k dvom. Vlastne, keď pridám aj ortopéda, tak je to 5 a 3 odborných ambulancií.

Asi pred 4 mesiacmi som sa dozvedela, že vnučka bude potrebovať fixný strojček na zuby, čo bude stáť asi 1200€. Jeden dospelácky zub jej rastie v ďasne vodorovne konča koreňov, keď jej mliečny vypadne, bude štrbavá. Zdalo sa mi to veľmi veľa, tak som sa s ňou objednala aj na inej ambulancii, tam mi dali aj rozpočet na papieri, ktorý prikladám. Je síce bez pečiatky a podpisu, je to iba pre moju informáciu. Keď začiatkom školského roka prišla najskôr vnučka a potom aj vnuk s tým, že by mali možnosť ísť na 4 - dňový autobusový zájazd do Anglicka a stálo by to 300€ plus vreckové, na to som im nedala, to bol prvý výlet, ktorý som im odoprela zaplatiť. Ale nechať slečnu štrbavú, to by bolo z mojej strany nezodpovedné. Preto som sa rozhodla poprosiť touto cestou o finančný príspevok na zaplatenie zubného strojčeka.