Danielko a jeho láska k sliepočkam

Danielko bude mat v maji 15 rockov.Napriek tomu je to vecne dieta.Par diagnoz nam komplikuje trosku zivot,no my sme sa nikdy nevzdali.Danielko ma kortiko subkortikalnu atrofiu mozgu detsku mozgovu obrnu,centralny hy potonicky syndrom, pervazivnu vyvojovu poruchu autizmus,stredne tazku mentalnu retardaciu,epilepsiu.Dankoma mieru funkcnej poruchy 70% a potrebuje 24 h starostlivost.Lekari mu nedavali nadeje ,ze sa nauci rozpravat ci chodit.No my sme bojovali, len ja a on doma,nakolko rehabiitacie nezvladal.Naucil sa prve slova,dnes pekne rozprava cele vety, komunikuje aj s cudzimi ludmi.Po pohybojej stranke sme sa naucili stat na vlastnych nozkach, udrzat rovnovahu a neskor sme sa zacali venovat sportovym aktivitam. Danko sa naucil kolobezkovat, korculovat a dokonca uz bicykluje bez pomocnych koliesok.Sport nam velmi pomaha,natahuju a spevnuju sa mu svaly a slachy.Naucili sme sa pisat velku abecedu a rozpoznavat pismenka.Dnes uz citame jednoduche slova a pomaly zaciname spajat do viet a to bez pomoci ucitelov.Momentalne navstevuje skolu 2x do tyzdna na 2 vyucovacie hodiny.Psychicky stav sa velmi zhorsil rychlim nastupom puberty v septembri,ziadne procedury a lieky nezaberali vsetko zacalo mat opačny ucinok a lieky vyvolavali agresivitu.Danko z nicoho nic zacal kricak,buchat dupat,zmeteny lezal casto na zemi a vydaval len zvuky,zachvaty trvali hodinu aj dlhsie,pocas zachvatu udieral aj mna,zial udrzat sa ho nedalo nakolko uz je vyssi odo mna.Ked som drzala ruky buchol ma hlavičkou alebo kopal,alebo pohryzol,musela som vydrzat aj ked som plakala s nim,lebo keby som ho nedržala vobec ubližil by sam sebe.Bolo to tazke bojovat s nim.No neuverite čo pomohlo najviac a co bol najvacsi dovod tychto zachvatov.Pomohli sliepcky.Mozno sa vam to zda smiešne ale je to realita.Danko ma zahradku na ktoru chodil vzdy velmi rad.Celkovo priroda a zvieratka ho vzdy uklidnovali a psychicky pomahali.Na zahradku som mu kupila sliepocky,ktore su pre neho ako deti,velmi ich lubi.V novembri som zistila ako je on psychicky prepojeny so sliepockami a ake dolezite su pre neho v zivote.Pochopila som su pre Danka terapia.V septembri sme prestali na zahradku chodit nakolko zacala skola.Vpolovici septembra sa zacal rapidne zhorsovat Dankovi psychicky stav,pripisovali sme to len rychlemu nastupu puberty.Zial po dvoch tyzdnoch uz nebolo mozne ist ani z bytu von,nechodili sme do skoly,nezaberali lieky,zo dna na den viac a viac agresivnejsi,akoby nevnimal nikoho okolo seba,ubližoval sam sebe.Bala som sa aj zaspat aby sa nieco nestalo.Plakala som s nim ked mal zachvat,nevedela som mu pomoct a najhorsie,ze on sam mi nepovedal co chce,nevedel bol zmeteny akoby ste videli dezorientovaneho človeka..Bolo to zufalstvo.Pani doktorka nam menila lieky zial nezaberali,vsetko bolo len horsie.boli to nekonecne dva mesiace. Nakolko suseda mi tu chodila vybuchovat ze je u nas humbuk a nevedela pochopit ze sa nieco deje,som zacala s Dankom chodit na zahradku.Bol to risk ist autom niekam aby nerozbil okno,ale nemala som na vyber.Suseda ani nevie ako mi pomohla tym že mi nadavala.Na zahradke sa stal zazarak.Danko po prichode tam utekal za sliepkami,dve hodiny cupel pri nich a sledoval,potom ich aj nosil na rukach , bozkaval tulit sa s nimi..Ja som plakala.To bolo nieco neuveritelne  ked po dvoch mesiacoch vidite kludne dieta a stastne.Placem este teraz ked to pisem. Ano zachvaty neprestali zo dna na den.Na zahradke mame aj malu chatku tak sme tam aj spavali cca kazdy treti den.Videla som ze je lepsi, kazdym dnom sa zdravotny stav zlepsoval.A za dva tyzdne bol Danko v poriadku.Ziadne zachvaty,ziadny krik,plac,agresivita.Znova to bol ten pojaseny a hyperaktivny Danko.Doslovne mal slepaciu terapiu.Vtedy som pochopila,ze sliepocky su pre neho terapia.Ked som spatne pozrela na celu situaciu ,som zistila,ze stav sa rapidne zhorsil ked sme prestaki chodit na zahradku a nebol pri sliepockach a zacal sa zlepsovat ked sme zacali opat chodit a bol pri nich.Len on mi zlatko nevedel povedat co sa deje a preco.A mna by to nenapadlo ani vo sne,ze az takto moze byt prepojeny s nimi.Mala som pocit ze som zanedbala nieco,ze som bola malo pozorna a som zla mama.Mala som vycitky.Vianoce boli pre neho asi najkrajsie lebo Jezisko doniesol vysnivane sliepky.Mna ako matku toto velmi motivuje ako bod zaujmu pre Dankovu buducnost.Nakolko bude mat 15 rokov chcem v nom vypestovat nejaky zmysel života,aby sa necitil v dospelosti neuzitocny.Chcem ho naucit pristupovat zodpovedne k starostlivosti o sliepocky.Vybudovat mu malu farmicku,kde bude citit že je to jeho kralovstvo a bude tam stastny.Zaroven mu tam chcem dokoncit ihrisko,kde by sa zahral,vybil detske hormony.vlastnymi rukami som vyrobila domcek so smyklavkou.Chcem este hojdacky, trampolinu,nejaku preliezku.Nakolko je uz velky a jeho socialne citenie a prisposobovanie sa hre malych deti na detskom ihrisku uz neni realne.Ked sa dieta 1,8 m vysoke rozbehne medzi male deticky vydavajuci zvuky od radosti ,buchajuci dlanami a vyskanim..deticky sa ho zlaknu a utekaju od neho a starsie deti sa vysmievaju z neho.Zatial tomu nerozumie,ale nechcem aby sa citil menejcenny,odstrceny,ponizovany a nepochopeny.No na druhej strane aj ked je velky a bude stale starši ,mentalne bude večne dieta a do urcitej miery stale hravy a detska preliezka ci smyklavka a hojdacka mu budu kamaratmi aj v neskorsom veku.Musim rozmyslat,ze raz sa aj ja poberiem na druhy svet a nechcem aby Danko zostal len predmetom na premiestnenie do ustavu.Chvcem aby nasiel zmysel zivota,nieco co by ho tesilo,naplnalo a zaroven mozno aj zivilo.Ked sa nauci o sliepocky a mozno aj ine domace zvieratka starat ,moze mat krasne remeslo v rukach aj bez maturity.A tym mozno dokazeme,ze handikep neznamena neschopnost a nemoznost dostat sancu na vlastny nazor a vlastny zivot a dokazat nieco.chcem aby sa naucil zodpovednosti nie len o sliepky ale aj o seba.A na druhej  strane  to bude pre neho stale terapia.Mozno neviem pismenkami dobre popisat svoje pocity,umysly, emocie zo vsetkeho co mam v hlave,ale verim,ze spolu dokazeme vela.Zial sama po financnej stranke neviem vela veci urobit.Z opatrovatelskeho prispevku nemožem nic investovat do zahardky nakolko zijeme v podnajme a len vyska najmu je 430e.Zial nadacie,ktore pomahaju chorym detom,prispeivaju na rehabilitacie a zdravotne pomocky.Ale to ze moze byt terapiou aj obycajna sliepka to neakceptuju.Preto sa obraciam na ludi so srdieckom a empatiou,na ludi co nas pochopia bez vysmechu.Prosim Vas o pomoc s vytvorenim vhodnych podmienok pre Danka na zahradke,aby tam mohol travit co najviac casu teraz aj v buducnosti,aby mal nejake zazemie.Najdolezitejsie je momentalne riadne oplotenie,nakolko si este neuvedomuje nebezpecenstvo a aby nemohol nikde odist ked ho zaujme nieco mimo zahradky,mohol by sa zatulat do lesa.Pre sliepocky treba urobit voliery,kurinky,hrantiky na jedlo..tam potrebujem tiez pletivo,hranoly, dosky..zakupit este nejake sliepocky aby mal malu farmicku,proste aby mal statok o ktory sa bude starat.Tiez chatku treba obriadit aby sa tam dalo castejsie byt,spavat,opravit okna,zaobstarat druhe dvere,vymysliet studnicku na vodu aby sa nemusela vozit v bandaskach pre zvieratka.Je toho vela co treba,ale pre Danka urobim cokolvek.Preto vas pokorne prosim z celeho srdca o pomoc,sama to nedokažem.Prosim o pomoc s vybudovanim malej farmicky pre Danka a upravou pozemku.Aj ked je to neobvikly sposob terapie no pre Danka to je jedine miesto kde je stastny,uvolneny.Je to jeho svet,jeho zivot.Miluje to tam a ma tam svoje lasky.bude to mat svoje hniezdocko,svoje zazemie,svoju farmicku kde bude stastny.Proste chcem ho priprait na buducnost.Nechcem aby ho ludia vnimali ako mrzaka ale ako cloveka,ktory napriek svojmu hendikepu vela dokazal.Verim,ze z neho vyrastie farmar Danko.Uprimne zo srdca dakujem za akukolvek pomoc