Psí pomocník pre Matejka

AKO SA TO STALO

15.4.2017
…bol to deň ako každý iný, alebo aspoň tak vyzeral, že bude. Predsa bol však nakoniec iný. Bola to Biela Sobota, deň, kedy veriaci oslavujú vzmŕtvychstanie Ježiša Krista.

My sme sa tiež pripravovali. Plánovali sme, kto pôjde na večernú sv. omšu kvôli deťom, uvarili sme si spoločne obed. Po obede sme boli v susednej dedine pozrieť futbal s mojimi dvomi chlapcami (Timko a Matej). Matejko si tento deň užíval plným priehrštím. Každého zdravil, behal po ihrisku pred futbalom, sledoval futbalistov, bol na preliezkach a hlavne sa veľa usmieval.
Ja, otec Viktor, som s ním, môžem povedať, prežil ten najkrajší deň od jeho narodenia. Obaja sme mali radosť z toho, že sme spolu a vtedy som ešte ani netušil čo nás o pár hodín čaká, nikto z nás to netušil.

Vrátili sme sa večer okolo piatej domov, preobliekli sme sa, šli navštíviť Boží hrob – celá naša 6–členná rodina. Prišli sme sa domov a do večernej sv. omše o 19–tej ostávalo niečo viac ako jeden a pol hodiny.
Potom to už nabralo obrátky, zrazu som počul ako manželka kričí : „Matejko, Matejko, kde si… „ – to, čo nasledovalo nejdem rozpisovať dopodrobna, je to príliš citlivé. Veríme, že to pochopíte.

Čas bežal rýchlo a stalo sa toho veľa, človek konal ako vo sne, nemohli sme uveriť, že nevieme nájsť Matejka. Stále sme verili, že sa iba niekde schoval…
Sused Štefan ho našiel skôr ako my. Ten, keď sa dozvedel, že hľadáme Matejka, zbledol, sadol do auta a šiel na miesto, kde ho to ťahalo. Tam ho našiel bezvládneho v závlahovom kanáli plného vody a poskytol mu prvú pomoc. Spolu s budúcou maminkou, ktorá bola v deviatom mesiaci a jej manželom, ktorých stopol na ceste, privolali záchranárov a pokračovali v oživovaní, kým neprišli záchranári.

otec Viktor

PREČO PSÍK

18.7.2019
Je ťažké napísať to celé do pár riadkov – to, ako sa v jednej chvíli zmenil celý náš život. Aj Matejkov. Absolvovali sme nespočetné množstvo rehabilitácií v Kováčovej, maďarskej Šoproni, Dunajskej Lužnej, bratislavskom K-centre, ostravskej Arcade.
Práve v poslednom spomínanom zariadení sme jedného dňa stretli psíka - kanisterapeuta.

Vždy sme mali nejakého štvornohého kamaráta v rodine, ale ako ostal Matejko v bdelej kóme, bolo pre nás náročné vychovať a vycvičiť si psíka.

Chceli sme pre Mateja spoločníka, aby sa necítil sám, keď som napríklad v kuchyni a varím a súrodenci majú svoje povinnosti. Takéto psíka sme pre Matejka našli prostredníctvom Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy. Sučka Cezmínka bude špeciálne cvičené pre Matejka, trénerka ju učí ako mu bude pomáhať pri polohovaní, ako ho bude zohrievať, uvoľnovať stuhnuté svaly. Cezmínka už bola aj u nás, stretla sa s Matejkom a vnímame, že by bola nesmierne nápomocná nielen jemu, ale aj nám ako rodine. Bola by Matejkovou nenahraditeľnou pomocníčkou, aj spoločníčkou.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny SR nám však príspevok na psíka pre Matejka neschválil. Prečo? Vraj Matejove postihnutie je také vážne, že psík neprevezme 24hod starostlivosť o neho, a preto sa oňho stará momentálne matka, teda ja. 
My si však uvedomujeme, že od psíka nemôžeme očakávať starostlivosť o Matejka 24 hodín denne. Avšak práve pri polohovaní, zohrievaní svalov či aj ako spoločníčka, ktorá by bola pri ňom, kým my nemôžeme (varenie, úlohy so staršími deťmi a pod.), by bola pre nás Cezmínka veľkou pomocou.

mama Stanka