Veľmi pekne Vás chcem poprosiť o doplatok na kúpu osobného automobilu pre Kristínku

Volám sa Stanislava a som matkou dvoch jedinečných dcér. Staršia dcéra má 14 rokov a mladšia 3. Všetky tri už vyše roka bývame v útulku pre rodiny. Manželstvo s otcom mojich dcér sa mi rozpadlo z dôvodu manželovho častého popíjania alkoholu k čomu sa pridalo aj psychické týranie. Najhoršie to znášala moja staršia dcéra. Nemohla a nechcela som už ďalej svoje dcéry vychovávať v takomto prostredí.

Kristínka, moja mladšia dcéra sa narodila v 31 týždni tehotenstva a odniesli ju na JIS-ku. Strávila tam len niekoľko dní a lekári mi povedali, že je zdravá a má dobrú váhu. Vtedy som si nevedela predstaviť, že by mohli byť veci časom inak. Fyzicky bola Kristínka zdravé dieťa, ktoré sa vyvíjalo bez komplikácií. Do jedného roka sa odučila od plienok. Mala som však pocit, že niečo nie je v poriadku. Jej reč sa nerozvíjala tak ako by mala, nemala záujem o hračky, ale rada sa dívala na obrazy budov. Do jedného roka bola veľmi náročná, často plakala, mala prehodený denný a nočný režim. Problémy sa zvýraznili okolo roka a pol až dvoch rokov. Po očkovaní mala silnú reakciu s teplotami a niekoľko dní vôbec nejedla. Prestala jesť určité druhy potravín a vyberá si čo zje. Dodnes vôbec nejedáva pečivo, cestoviny či keksíky. Záchvaty zlosti, hádzanie sa o zem či kričanie sa stále zintenzívňovalo. Spočiatku som si myslela, že ide len o vzdor a rozmaznanie v čom ma utvrdil aj lekár. Keď si však týždeň len hmkala a búchala si hlavu o zem, nemala som pocit, že by to bol len vzdor. Reč sa u nej stále nerozvíjala a nijako nenapredovala. Kristínka oslávila svoje tretie narodeniny, stále nerozprávala, záchvaty mala denne a stále intenzívnejšie. Hrávala sa len s legom a kockami. Na vlastnú žiadosť sme šli k neurológovi, kde mi naznačili o čo by asi mohlo ísť. Stále som však veril, že to tak nebude. Avšak ďalší špecialisti ako pedopsychiater, psychológ a nakoniec aj centrum Francesco len potvrdili tak mnou obávanú diagnózu. Kristínke bol diagnostikovaný atypický autizmus a ADHD. Nevedela som čo to je, čo mám robiť a dodnes ani neviem čo ma čaká. Zatiaľ to pre nás znamenalo predĺžený rodičovský príspevok a kolotoč vyšetrení a terapií. Aktuálne neviem Kristínke zabezpečiť vhodné bývanie a všetko, čo by potrebovala. Dostali sme kompenzačný príspevok na auto, aby cesta k lekárom, škôlky a všade kam by chcela ísť nebola pre ňu tak stresujúca. Príspevok však nepokrýva celkovú cenu auta a stále nám chýba 1060€, plus 600€ na zakúpenie aitosedacky a príslušenstva, zaplatenie poistky... ktoré musím doplatiť. A to je dôvod, prečo som sa rozhodla obrátiť na vás a požiadať o pomoc