Nezomriem, budem žiť

Trvanie výzvy: 20. novembra 2019 - 14. decembra 2019

Cieľ výzvy

Prosíme o finančnú pomoc na pokrytie nákladnej, život zachraňujúcej liečby kmeňovými bunkami z pupočníkovej šnúry v Mexiku, ktorá stojí 25 000€.

Autor výzvy

Jana Klieštiková

Príbeh

Nezomriem, budem žiť

Chceli by sme poprosiť dobrých ľudí o pomoc pri finančne náročnej liečbe kmeňovými bunkami z pupočníkovej šnúry v Mexiku. Dcérka Lucka má cirhózu pečene s vylúčenou možnosťou transplantácie. Táto alternatívna liečba by mohla obnoviť jej pečeňové bunky a dať jej šancu žiť.

Ahojte. Volám sa Lucka.

Narodila som sa v 34. týždni tehotenstva, no v dobrej kondícii. Predpoklad bol, že o dva týždne budem smieť ísť domov. Lenže v nemocnici ma napadla škaredá a agresívna baktéria, s ktorou som si nevedela poradiť. Spôsobila mi silný zápal v ramennom kĺbe a museli ma previezť do Bratislavy. Tu ma pol roka liečili antibiotikami, ktoré síce vyhnali baktériu z môjho tela, no pravdepodobne mi spôsobili nezvratné poškodenie pečene - cirhózu. Následne pri tejto diagnóze bratislavskí špecialisti usúdili, že transplantáciu by som nezvládla a odkázali ma na paliatívnu starostlivosť o umierajúcich, dávali mi rok života...
Ale ja sa, veru, nechystám umierať, ja chcem žiť! A mám už vyše troch rokov.
Napokon sa ma ujali martinskí lekári. Veľmi mi pomáhajú bojovať spolu so mnou za život. A veru mi s Božou pomocou trikrát už život zachránili, lebo mám po toľkých antibiotikách priepustné črevo, čo mi veľmi často spôsobuje život ohrozujúce stavy - ťažké infekcie a otravy krvi, dokonca som chvíľku bola v kóme. Od narodenia viac času trávim v nemocniciach, než doma so svojimi šiestimi súrodencami a milujúcimi rodičmi. Súrodenci majú mňa aj maminku 3 roky len ako z požičovne. S tetami sestričkami, doktorkami a s lekármi som spolu s mamou strávila nejedny Vianoce, či Veľkú noc a tiež všetky svoje narodeniny. Som veselé dievčatko, ale keď ma musia často pichať, to sa mi nepáči. Rada spievam, milujem knižky a skladanie puzzlí. Rada pozerám Mášu a medveďa, Prasiatko Peppa, Spievankovo a všetky detské výukové videá. Jedno, v akom jazyku. Základ je, že sa v nich musí veľa spievať.

Mám jednu skvelú správu. Existuje pre mňa možnosť liečby. O nej vám napíše moja maminka:

Liečba kmeňovými bunkami po vylúčení možnosti transplantácie pečene je, podľa názoru niektorých lekárov, poslednou šancou pre život našej milovanej dcéry. Skontaktovali sme špecialistov z Mexika a oni po preštudovaní zdravotnej dokumentácie usúdili, že môžu Lucke pomôcť. Problémom však ostáva cena výkonu, ktorú zdravotná poisťovňa neprepláca a ktorej výška činí 25 000€ (zákrok+náklady na cestu a ubytovanie). Prosíme vás preto zo srdca o finančnú pomoc pri záchrane života našej dcérky. Bez vašej pomoci nevieme, ako by sme to zvládli. Ďakujeme

Aktualizácie

Drahí priatelia24. jan 2020

Drahí priatelia,

na konci novembra sme uverejnili výzvu pre pomoc s financovaním liečby našej dcéry Lucie v Mexiku. Mnohí z vás ste sa nás pýtali, ako sa má Lucia po našej ceste do Mexika a ako sme vlastne zvládli cestu.Najskôr sa však chceme úprimne poďakovať. Sme vďační za pomoc mnohým ľuďom. Mená mnohých darcov nevieme, preto nám dovoľte poďakovať vám všetkým aj takouto formu. Ďakujeme za finančnú pomoc, veľmi si to vážime. Bez vašej pomoci by sme to ťažko zvládli. Priatelia, v živote sme ešte nezažili takú rýchlu a náročnú akciu, ktorá by sa podarila takto bez komplikácií. Za pár dní sme mali financie, pasy, letenky, ubytovanie, prevozy, víza, kliniku, tlmočníčku (angličtina aj španielčina) a všetko prebehlo tak hladko, že nás vždy prenikne bázeň pred Bohom, keď si na to spomenieme. Veľmi vám ďakujeme, sme dojatí a vďační Bohu aj vám.

Tu vám posielame fotky, ktoré nám syn dal na Youtube aj so skladbou, ktorá nás sprevádzala v tejto skúške: https://www.youtube.com/watch?v=CBxa_lqEtHI

Dva dni po návrate z Mexika sa Luckin stav zhoršil a musela na pár dní ísť do nemocnice, ale 23. decembra ju pustili, a tak sme konečne strávili sviatky spolu ako rodina. Bol to nádherný čas, v ktorom sa Lucka očividne zo dňa na deň zlepšovala. Zmenšovalo sa jej bruško – teda mizol jej ascites, až kým sa celkom nestratil. Mizlo jej zažltnutie očných bielok aj kože. A dostala veľkú chuť do jedla, aj na nové jedlá, po ktorých sa dožadovala (Keď sme jedli vajíčko, vynašla sa, ako ho vypýtať so svojou slovnou zásobou: “Aj ja! Aj ja kot-kot-kot!“)

Pomaly sa blížil minimálny čas, kedy by boli viditeľné prvé efekty liečby kmeňovými bunkami. Povedali sme si, že začiatkom februára dáme urobiť kontrolné vyšetrenia a dáme vám vedieť.

Ani nás však nenapadol scenár, ktorý sa udial a predbehol všetky naše plány. Žiaľ, v pondelok 6.1.2020 Lucka dostala svrbivý exém po celom tele a takisto sa jej zväčšilo bruško, ako mnohokrát predtým. Vedeli sme, že čelí nejakému infektu. Keďže ale v dňoch predchádzajúcich bola v tak dobrom stave, že sme jej dávali len polovičné množstvá diuretík, teraz sme jej ich len navýšili do plnej dávky. A keď exém do rána ustúpil a okrem ascitu nemala iné problémy, očakávali sme, že sa rozciká a všetko bude ako predtým. Keď však večer v stredu dostala teplotu, okamžite sme sa pobalili a na noc dorazili do martinskej nemocnice, kde jej šikovní lekári už mnohokrát v takýchto stavoch pomohli. Prišli sme včas, lebo CRP – zápalový marker- bol nízky, len 25. Dokonca preto nebolo nutné hneď naordinovať antibiotiká. Potešilo nás to. Lucka vždy reagovala veľmi dobre na intravenózne podávané diuretiká, preto sme nemali pochybnosti, že tomu tak bude aj teraz. Na ďalší deň však už zápal bol vysoký a antibiotiká boli nutné. Luckine telo bolo asi vyčerpané z neustále sa opakujúcich zápalov, vznikajúcich z priepustného čreva a prestalo reagovať na diuretiká. Zápal sa síce znížil, no opuch tela pokračoval natoľko, že situácia bola hraničná. Lucka asi okúsila závan Neba a keď tam nahliadla, nechcelo sa jej vracať k ustavičným bojom o život tu na zemi. Rozhodla sa pre Nebo. Opustila nás v nedeľu 12.1.2020 v obedňajšom čase.

Všetky indície síce naznačovali, že keby mala pečeň viac času bez infekcií, zregenerovala by sa a s ňou by sa zlepšila aj imunita. Ale exaktne sa to už, žiaľ, nedozvieme. Jednako nebuďte smutní, že nás predišla do večnosti. Tam sa čoskoro stretneme. Z ľudskej strany sme my aj vy urobili, čo sa len dalo. Podieľali ste sa na zázraku. Lebo to, že sa v jej zdravotnom stave podarila cesta do Mexika a aplikácia kmeňových buniek, to bol a ostane pre nás zázrak.

Sme nekonečne vďační každému jednému z vás, ktorému osud našej Lucky nebol ľahostajný. Jej život sa dotkol životov mnohých. Tento trojročný boj nás mnohému naučil. Boli sme svedkami nemála zázrakov, ktoré Pán konal. Zažili sme, že Boh je stále s nami a je dobrý a že priateľa spoznáme tak, že v núdzi je z neho brat. Boh povedal(Mk9,41): "A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu." Vy už máte svoju odmenu za svoju láskavosť istú v nebi. Ďakujeme! Pamätajte si Lucku ako veselé dievčatko, ktoré sa vedelo tešiť zo života, kedykoľvek to len bolo fyzicky možné.

Ďakujeme

Klieštikovci

Aplikácia kmeňových buniek z pupočníkovej šnúry v Mexiku 12. dec 2019

Milí naši vzácni priatelia a podporovatelia! Aj vďaka Vám sa umožnilo Lucke v rekordnom čase podstúpiť liečbu kmeňovými bunkami v Mexiku. Celý náročný let tam aj nazad, ako aj pobyt a liečbu zvládla bez problémov. Toto všetko spolu so skutočnosťou, že bola schopná cestovať mesiac po tom, čo bola v prekomatóznom stave, bol pre nás úplný zázrak. Viditeľný efekt liečby sa očakáva do dvoch mesiacov. Mám preto v pláne sa vám potom touto cestou vďaka portálu Ľudia ľuďom opäť ozvať a verím, že len so správou, ako sa Lucka vracia nazad do života. Prajeme vám všetko dobré. Vždy na vás budeme myslieť s vďakou v modlitbe.