Pomoc pre Martinka a jeho rodinu

Dobrý deň milí darcovia.

Na začiatok Vám z celého srdca vopred ďakujem za pomoc. Chcem sa poďakovať aj u ľudí s veľkým srdcom, ktorí nám doteraz pomohli. Žiaľ, musim sa na Vás opäť obrátiť o pomoc pri liečbe.

Keď som sa na Vás prvýkrát obracala o pomoc, som ešte nevedela, že existuje na svete toľko dobrých ľudí. Verila som ale, že existujú ľudia, ktorým nie je ľahostajný život iných a za to Vám zo srdca ďakujem, že aj s Vašou pomocou sa má môj Martinko zdravotne zatiaľ aspoň takto a verím, že to bude len lepšie a lepšie.

Rok 2015 sa ani nedá opísať slovami. Martinko sa nám narodil 11. novembra. 20. decembra mu zlyhali orgány a lekári mu dávali len jedno percento na prežitie.

Udialo sa to doslova z minúty na minútu, Martinko mal len 5 týždňov. V poobedňajších hodinách sa mi zobudil s plačom, len kričal a nešlo ho utíšiť, ani s fľaškou, ani s cumlíkom. Išli sme s ním na pohotovosť, tam nevedeli čo sa s ním deje a poslali nás na detské odelenie. Pán primár po pár vyšetreniach konštatoval, že Martinko je v kritickom stave a následne ho musel dvakrát oživovať. Ešte v ten večer bol prevezený do banskobystrickej nemocnice. Celú noc sme nevedeli, čo s ním je, či to prežije. Boli to najťažšie hodiny v mojom živote. Ráno sme sa dozvedeli, že to prežil, ale má len jednopercentnú šancu na prežitie. Nikto nám nevedel povedať, že čo sa stalo a prečo skolaboval. Martinko bol následne tri mesiace v umelom spánku. Po jeho prebudení sa začal kolotoč vyšetrení a operácií. Najhoršie bolo, že odmietal papať ústami. Jedlo mohol prijímať len cez sondu, ktorú mal zavedenú v nošteku. Jeho papanie sa nerozbehlo ani po cvičeniach, tak mu zaviedli PEG do bruška. Po ďalších troch mesiacoch ho pustili domov, to už mal Martinko pol roka, nevedel papať ústami, nepretáčal sa, nedvíhal hlavičku. Tak ako som ho položila, v tej pozícii aj ostal. Dnes už chvalabohu Martinko vie papať ústami, aj nám sedí, aj trošičku chodí, ale nožičky sa mu ešte podlamujú, kvôli čomu sme boli nedávno na vyšetrení svalstva. Žiaľbohu má následky v podobe viacerých ťažkých diagnóz. Zatiaľ ešte nerozpráva a padá z nožičiek. Musíme veľa cvičiť a veríme, že cvičenia pomôžu, aby bol Martinko raz ako jeho rovesníci, lebo momentálne sme žiaľ na úrovni jednoročného batoľaťa. Navštevujeme veľa špeciálnych lekárov. Tieto návštevy zvládame len vďaka Vám, dobrým ľuďom.

Martinkov starší braček Danko prekonal úraz hlavy a ako následok má ťažkú epilepsiu. Po dvoch rokoch od úrazu mu v Prahe operovali mozog a momentálne sa po tejto operácii zotavuje. Ešte stále nie je na tom úplne dobre, má problémy s pamäťou a často je dezorientovaný, nevie kde práve je. Jeho pamäť trénujeme a veríme, že sa to zlepší. Jeho krvné výsledky nedávno neboli žiaľ dobré, liečba je nasadená a teraz čakáme ako bude ďalej.

Sme 6-členná rodina a manžel je tiež chorý, lieči sa na crohnovu chorobu, je po operáciách. Invalidný dôchodok mu žiaľ nebol zatiaľ priznaný. Keď vládze, snaží sa niečo zarobiť na liečbu detí, ale nie je to stále, občas mu je lepšie, občas horšie. Keďže je jeho stav dlhodobo zlý, dúfame, že tento rok mu ten invalidný dôchodok schvália. Žijeme len z toho, čo dostanem ja na deti. Po zaplatení energií, cestovných nákladov za lekármi, zakúpení liekov pre Martinka, Danka a manžela, nám ledva ostane niečo na prežitie.

Ja prosím všetkých dobrých ľudí o pomoc, aby sme mali aspoň najdôležitejšie veci pre deti.

Mám len jedno prianie, aby moje deti boli zdravé. Aby Martinko mohol plnohodnotne žiť, keď už my nebudeme, lebo momentálne je ešte na tom veľmi zle. Zatiaľ je ešte maličký, má ale veľké šance a dostal od Boha druhú šancu života. Ja mu chcem pomôcť, ale sama to nezvládam.

Zo srdca Vám ďakujem za pomoc.