Pomoc pre Zolinkov lepší život

Za prácou sme odišli do Nemecka.Tam sa nám narodil syn a neskôr dcérka.Mali sme prácu,zázemie širšej rodiny a veľmi sme sa tešili na naše prvé dieťa.Zolinko sa narodil sekciou s ďalšími komplikáciami pri pôrode.Pri lekárskej prehliadke si naša pediatrička všimla,že ako 3-On mesačné dieťa  má obmedzený pohyb čo zapríčinila zablokovaná chrbtica.Keď mal pol roka chrbticu mu odblokovali a začali sme chodiť na rehabilitácie.Keď mal Zolinko dva roky,všimli sme si,že sa správa inak ako ostatné deti.Nerozprával,neudržiaval očný kontakt,nevyhľadával spoločnosť iných detí, zaostával v jemnej a hrubej motorike.Pediatricka nás však ujistila,že je všetko v poriadku,že to dobehne.Pred dovŕšením troch rokoch sme na vlastnú žiadosť navštívili odborných lekárov-neurológa a psychológa a tí sa po niekoľkých vyšetreniach vyjadrili, že sa môže jednať o opozdený vývoj a sú tam slabé črty autizmu,ktoré môžu časom vyniknúť.Boli to pre nás informácie,s ktorými sa nevieme do dnes vysporiadať.Po tom čo sme sa dozvedeli sme sa rozhodli všetko nechať a vrátiť sa na Slovensko tak som to cítila že keď mu chceme pomôcť musíme sa vrátiť.Museli sme riešiť samotné presťahovanie,bývanie,príjem a samozrejme odborných lekárov pre Zolinka.Začali sme aktívne navštevovať rôzne terapie-biofeetback,hypoterapiu,obrázkovú terapiu,ešte pred pandémiou sme stihli delfinoterapiu.Tá Zolinkovi  veľmi pomohla.Našiel si cestu k svojej mladšej sestrička,ktorú dovtedy nevnímal,obchádzal,nepoznal,vôbec sa s ňou nehral,z čoho ona bola veľmi smutná.Teraz ju nechá ležať pri sebe,zakryje ju,pohladí.To bol najkrajší pohľad, čo som mohla zažiť v poslednom období.Vidíme,že absolvované terapie synčekovi pomáhajú.Nakoľko bývame v malom meste na východe Slovenska,všade musíme cestovať.Neľutujeme peniaze,chceme,aby sa malý raz vedel začleniť medzí rovesníkov a žil život ako všetci okolo neho a byť šťastný vedieť sa o seba sám postarať keď už tu nebudeme čo ma bolí najviac.No,peniaze ktoré sme si našetrili sa veľmi rýchlo minuli a mi sme sa dostali do situácie,ktorú už samí nedokážeme zvládnuť.Ja som na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérkou,manžel pracoval na druhom konci Slovenska cez vikendy,aby cez týždeň mohol byť doma a voziť nás na terapie,ktoré sme mali niekoľko krát v týždni.Všetky absolvované terapie boli od miesta nášho bydliska vzdialené desiatky kilometrov.Radi by sme absolvovali ďalšie vyšetrenia a liečenia,ktoré nám odporučil lekár,ktorého sme stretli na delfinoterapii.Ten mu zistil,že prvý stavec chrbtice od hlavy mu tlačí na cievy,takže mu do mozgu prechádza menej kyslíka,ako by bolo potrebné.Vraj to súvisi s pôrodom.Nakoniec to potvrdil aj ortopéd na Slovensku.Tím Kliniky Dr.Vel pracuje na Ukrajine a v Poľsku.Dohodli sme sa,že so Zolinkom by sme mohli absolvovať terapiu na Klinike Dr.Vel v Poľsku,no samotná terapia by nás stála cca 1500€ a k tomu ešte náklady na cestu,ubytovanie a strava.Terapiu u Dr.Vel mal by absolvovať minimálne 2 krát do roka.Mali sme veľké šťastie,že práve pri našom pobyte na delfinoterapii v Truskavci na Ukrajine sme stretli tohto vzácneho človeka,ktorý nám ukázal možnosti ďalšieho posunu v rámci rehabilitácie.Také malé svetielko na konci tunela.Chceme pre nášho Zolinka urobiť maximum, chceme aby žil ako ostatné deti a tomu momentálne podriaďujeme celý náš život.Veríme,že delfinoterapia a rehabilitácia na Klinike Dr.Vel,ktorá sa primárne zaoberá poruchami stavcov,by nám mohla pomôcť.Závisli sme však na pomoci dobrých ľudí,ktorý nás dokážu pochopiť a podporiť.Všetkým Vám patrí naša veľká vďaka.