Ja a moje deti-pre lepší zajtrajšok

Dôvod prečo ziadam o pomoc je,že mi hrozí odlúčenie od mojich detí.Od detí ktoré sú môj život.Pýtate sa prečo? Pre nesplatenie škody do určitého termínu.Súd prebehol v roku 2017 bezo mňa,bez možnosti obhájiť sa a vysvetliť situáciu.Prečo? Vraj ma policajti nevedeli nájsť.Vraj žijem bezdomoveckym spôsobom života.Žijem 6 rokov na tej istej adrese ktorú mám nahlásenú aj na Upsvar aj v zdravotnej poisťovni aj v sociálnej poisťovni.Keď mala dcéra 2 roky ja som popri materskej začala brigádovať,neskôr som musela brigádu ukončiť nakolko to dcéra zle zvládala.V noci plakávala prosila ma nech už nejdem do práce,keď som bola doma všade chodila za mnou lebo sa bála že odídem preč.Možno je taká naviazaná lebo som ju do 3,5 roka kojila možno pre niečo iné.Keď tento plač neprestával išli sme obvodnej doktorke ktorá nás poslala psychologičke a ta nás následne poslala psychiatričke do nemocnice na Kramáre.Pani psychiatrička určila diagnózu úzkosť z odlúčenia od matky.Odporúčila dcéru nedávať do škôlky a ostať na predĺženej rodičovskej , ktorú mi aj Upsvar schválil. Keď mala dcérka 3,5 roka skúsili sme ju dať po dohovore s pani psyhiatričkou aspoň doobeda do škôlky. Nebolo to vôbec ľahké vidieť ju ráno ako plače,na obed keď som pre ňu prišla pani učiteľka povedala že sa nechce hrať že stále čaká kým prídem. Bolo to ťažké ale dúfali sme,že si po čase zvykne. Avšak 19.1.2018 sa stalo niečo čo nikto nečakal . Zaklopali u nás policajti povedali,že si nepreberám poštu a mám ísť s nimi.Nič viac mi nepovedali.Až následne na policajnej stanici som sa dozvedela,že som odsúdená a idem rovno do justičného paláca.To som bola už v treťom mesiaci tehotenstva s mojím synom. Bol to šok.Boli to hodiny plaču a otázok prečo a začo ? Bola som v justičnom paláci dva týždne.Dva týždne ktoré som mala pocit že trvajú rok... počas týchto dvoch týždňoch v justičnom paláci boli so mnou policajti aj u gynekologičky, keďže som ešte nemala tehotensku knižku.Moja gynekologička keď ma zbadala neverila vlastným očiam.Musela som dostať lieky na udržanie tehotenstva lebo hrozilo,že potratím a napísala správu že odporúča, aby ma čo najskôr pustili domov lebo riziko potratu bolo veľké.Za tieto dva týždne som strašne schudla .Každý deň som rozmýšľala  ako dcéra zvláda túto situáciu,že je bezo mňa,bez žiadneho kontaktu so mnou.Dostala som list,kde bolo písané,že dcéra sedí na posteli,drží moju fotku a plače.Prestala úplne chodiť do škôlky.1.2.2017 ma prepustili s tým,že mám odklad pokým syn dovŕši rok.Keď mi prišli povedať,že idem domov,plakala som od šťastia. Ponáhľala som sa,aby som čo najskôr bola s dcérou.Tá radosť keď ma zbadala bola neopísateľná.Plakala od šťastia.Počas týchto dvoch týždňov sa jej psychika veľmi zhoršila.Pár dní po tom čo som bola znovu doma sme navštívili psychiatričku ktorá znovu odporučila nedávať dcéru do škôlky a vyhýbať ju akýmkoľvek stresovým situáciám .Dcera prestala normálne jedávať,pri cudzích ľuďoch prestala komunikovať,komunikovala iba cezo mna...Keď mala 5 rokov skúsili sme ju dať do škôlky do predškolskej triedy.Bolo to strašne pani učiteľka povedala,že nejedava,keď sú vonku stojí pri ucitelkách a pýta sa koľko je hodín,kedy príde mama a či naozj prídem.Nechcela so škôlkou vôbec chodiť na výlety bála sa,že keď príde domov ja tam nebudem,postupne začala mať čoraz väčšie záchvaty plaču až také,že nevedela dýchať.Jedno ráno mi ju pani učiteľka ani nezobrala do škôlky povedala,že mám s ňou ísť domov ,že jej to odlúčenie odo mňa ubližuje .Tak sme isli domov, potom znova na kontrolu psychiatričke a znova odporúčanie nedávať do škôlky.Po príchode domov z justičného paláca mi prišli rozsudky,kde bolo písané,že žijem bezdomoveckym spôsobom života a za nesplatenie škody v danom čase som odsúdená na 18 mesiacov.Je tam napísané,že som nespáchala žiaden iný priestupok ani trestný čin ale vzhľadom k nezaplateniu škody,mam ísť sedieť.Policajti tvrdia že ma nevedeli nájsť ale ako ma nevedeli nájsť? Veď som musela posielať zdravotné záznamy dcéry vzhľadom k predĺženej platenej rodičovskej dovolenke na Upsvar a rodiny.Vedeli,že som na materskej prečo neskúsili si zistiť moju adresu cez Upsvar alebo cez sociálnu alebo zdravotnú poisťovňu ? Ako je možné,že keď už bolo rozhodnuté,že súd ma odsúdil potom ma vedeli nájsť ? Ako sa môže niekto vyjadrit ,že žijem bezdomoveckym spôsobom života,keď 6 rokov bývam na tej istej adrese a riadne sa starám o svoju dcéru ? A ešte raz zopakujem,že 6rokov mám tuto adresu vedenú na Upsvar na zdravotnej a sociálnej poisťovni.Sud prebehol bez toho aby vedel,že som škodu splácala mesačne ako mi to rodičovský príspevok dovolil,v tom čase som na dcéru dostávala 226€,súd prebehol bez toho aby vedel že som tehotná,bez toho aby vedel aké psychické problémy ma dcéra,bez toho aby vedel že vediem riadny život .Neskor som s finančnou pomocou známych zaplatila niekoľko právnikov,ktorí zobrali peniaze a následne povedali že sa tým nedá nic urobiť.O svoje deti sa riadne starám.S dcérou navštevujem psychiatricku,hematologicku,očnú ambulanciu.So synom,ktorý ma necelé dva roky navštevujem pľúcnu ambulanciu kvôli opakovaným zápalom priedušiek,urologickú,neurologickú a nefrologicku ambulanciu.V blízkej dobe ho čaká operácia pretože ma nezosunute semenníky a slabinovy pruh.Nechodim po kavičkách s kamarátkami bez detí,ani na diskotéky,nepijem,neberiem drogy,som mamou na plny úväzok.Syna stále kojím.Syn ma momentálne ťažké obdobie, nechce spávať,v noci sa pravidelne budí s plačom a pyta sa mne na ruky .Tak sa s ním na rukách prechádzam po byte aj niekoľko hodín lebo iba takto spi.Keď si ho chce jeho otec vziať na ruky aby som si oddýchla,začne plakať takže radšej si ho zase zoberiem ja aby sa aspoň malý vyspal.Možno niekto povie,že moje deti sú rozmaznané.Ano sú ale sú rozmaznané láskou.Láskou,ktorú som ja ako dieťa nemala,keďže mama mi zomrela na leukémiu keď som mala 3 roky.Viem aké je to byť bez mamy a preto nemôžem dopustiť aby moje deti boli bezo mňa ani jeden deň.Neviem si predstaviť aby moje deti boli bezo mňa tak dlhý čas.Dcera v septembri začala chodiť do školy.Je šikovná učí sa na samé 1 ale ma problém ísť do tej školy.Ráno plače prehováram ju aj hodinu aby išla do školy,že je to povinné,že v škole sa naučí veľa nových vecí,veľa krát sa stalo,že aj v škole plakala.Raz sa stalo že meškal autobus,tak som prišla o 10 minút neskôr pre ňu a už mala obrovský záchvat plaču a to nechodí ani do družiny.Vždy  na obed ide domov.Prihlásili sme ju na krúžok plávania keďže si ho sama vybrala,no po dvoch týždňoch sme to museli zrušiť.Dcéra plakávala po príchode na krúžok,aj po krúžku,že už tam viac nechce ísť,lebo tam nie je mama.Teraz keď je škola zavretá kvôli pandemii,učíme sa z domu.Nie je to ľahké pri 21 mesačnom dieťati ktoré je na Vás závislé venovať sa aj 7 ročnému dievčatku a nahrádzať jej pani učiteľku.No zvládame to super.Neviem si predstaviť že budú bezo mna 18 mesiacov.Preto by som Vás chcela poprosiť o finančnú pomoc na splatenie dlhu.Žijem pre moje deti,robím pre ne všetko čo viem,žijeme slušne .Som s nimi 24 hodín denne,7dní v týždni a 365 dní v roku.Preto Vás prosím o finančnú pomoc možno ak škodu vyplatim sa bude dať niečo spraviť aby som nemusela opustiť deti.Ešte by som chcela doplniť prečo je vzniknutá škoda.Pred 7 rokmi keď som mala 18 rokov  som sa ocitla s dcérkou na ulici a poprosila som kamarátov či by nevybrali z telekomunikačnej spoločnosti telefón,ktorý predám.Telefon sa predal dostali peniaze kamaráti a ja za zvyšok som zaplatila ubytovanie pre seba a dcérku.Neskor ma žiadali poškodený aby som daný paušál prepísala na seba avšak keďže už ja som mala dlh v spoločnosti nemohla som tak urobiť.Podali trestne oznámenie na mna a pani samosudkyňa rozhodla že musím zaplatiť spôsobenú škodu.

Každému kto mi pomôže vopred zo srdca dakujem !!!!