Pomoc pre mamku

Moja mamka sa volá Zdenka. Má 52 rokov. V januári 2020 jej diagnostikovali nádor na konečníku. V ten deň ako sa to dozvedela sa jej zmenil život.  Zmenil sa, ale žial k ničomu pozitvnému. Celý život má náročný. Detstvo prežila v Českej republike v domácnosti s veľmí prísnou matkou. Viedlo to k tomu, že v 18 rokoch sa osamostatnila a bývala v podnájme. Po dvoch rokoch sa prešťahovala na Slovensko, kde mala babku. Tu sa začala jej nová etapa života. Spoznala muža, môjho otca, ktorého si v roku 1990 vzala. Spolu sme bývali na dedine v družstevnom byte, kde sa im narodil môj starší brat, ktorý má 30 rokov, ja mám 28 rokov a mladšia sestra, ktorá má 26 rokov. Život s otcom bol náročný. Alkoholizmus, ktorý bol prítomný a neustále stúpal sa odzrkadlil na týrani mamky ale aj nás detí. To všetko viedlo k tomu, že bol odsúdený na 26 mesiacov.Po prepustení z výkonu trestu sme mu všetci dali ešte šancu a vrátil sa k nám domov. Nebolo to správne rozhodnutie.  Po ich 16 ročnom manželstve sme sa odsťahovali do podnájmu a mamka nás vychovávala sama. Chodili sme z podnájmu do podnájmu. Toto obdobie bolo náročné, nakoľko otec o nás nejavil žiaden záujem ani po sociálnej stránke, emocionálnej ale taktiež nás nepodporoval ani po finančnej stránke. Roky plynuli a ja a aj súrodenci sme doštudovali a osamostatnili sa. Brat, má syna, ktorý žiaľ keď mal 2 roky bola mu diagnostikovaná leukémia. Sestra má rodinu, majú malého 2 ročného Martinka. Ja žijem v Bratislave, kde aj pracujem ako učiteľka pri deťoch so špeciálnymi výchovno - vzdelávacami potrebami. Momentálne ma mamka za sebou 6 týždňov strávených v KE na onkológii, kde podstúpila chemoterapie a 25 ožarovaní. 4.5.2020 ju prepustili domov. Momentálne sa pripravujeme na operáciu, ktorá nás čaká 6.7.2020. Liečba je náročná. Snažíme sa jej všetci pomôcť ako sa dá ale nieje to jednoduché.