Prosba o pomoc na vybavenie detskej izby pre môjho syna

Môj príbeh začnem svojim predstavením. Volám sa Anna mám 48 rokov, som rozvedená a žijem sama so 6 ročným synom Simonkom. Po dlhých rokoch samoty som sa v 42 rokoch vydala a  z lásky sa mi v roku 2014 narodil Simonko. Ako mi bolo povedané bolo to v hodine 12 a bola som v ohrození života. Ale bola som tá najšťastnejšia mamina. Môj vtedy ešte manžel býval so mnou v mojom 1a pol izbovom byte (na hypotéku) už pred pôrodom. Počas nášho života ma veľmi sklamal. Postupne som zistila, ze je zadĺžený na všetky strany. Počas manželstva si vzal pôžičku 12.000€, dodnes neviem načo, ale pre zabezpečenie rodiny to nebolo. Požiadala som po 4 rokoch o rozvod. V tej chvíli sa mi začal vyhrážať, sledovať ma, lebo zistil, že mu súd určí platiť výživné. Až na súde som zistila, že má kopu dlhov,pôžičky z nebankoviek a výdavky na seba...

Malý začal od 3 rokoch navštevovať škôlku, no kvôli zdravotným problémom iba na 4 hodiny a ja som po materskej nastúpila do práce do firmy, kde som pracovala 20 rokov na 4 smeny. S malým mi ostávala moja mama, chodila k nám domov,ale bolo to veľmi ťažké lebo doma sa starala o môjho otca, onko pacienta v poslednom štádiu. Keď sa otcov stav natoľko zhoršil, že už vyžadoval 24 hod.starostlivosť, nemal mi kto byť so synom, práca na 4 smeny bola nemožná.V práci som požiadala o možnosť pracovať ako matka samoživiteľka iba na rannú smenu, ale ani po toľkých odpracovaných rokoch mi nevyšli v ústrety. Všetko sa mi rúcalo. Otec po ťažkej chorobe  nedávno zomrel, mama má už tiež svoje roky, zdravotné problémy, nevládze sa starať ešte aj o svoju dospelú dcéru a vnuka. Sama po odpracovaní 40 rokov ma dôchodok iba 360€...Je to pre mňa strašné, veď ja by som mala byť tá, ktorá sa o ňu postará a pomôže. Z toho stresu sa mi začal zhoršovať zdravotný stav. Zhoršila sa mi astma, začala som užívať lieky na vysoký tlak.Malý je veľmi citlivý, odmala má zdravotné problémy,navštevujeme aj psychologickú poradňu. Momentálne je predškolák, ale do škôlky môže chodiť iba na 4hodiny. 

Nemala som iné východisko ako dať v práci výpoveď.Prvý krát od 18 rokov som ostala bez práce, nezamestnaná a po  pol ročnej podpore bez príjmu. Súd určil výživné 120€, ale už sa stalo, že nezaplatil,lebo mal svoje výdavky. Zháňam si prácu, ale potrebujem takú keď je malý na 4hod. v škôlke, a je to veľmi ťažké. Nikto ma nechce takto zamestnať ako matku samoživiteľku s malým dieťaťom, ktoré má časté choroby. Mám maturitu, a nebojím sa žiadnej roboty, pracovala som ťažko vo fabrike. V tejto situácií keď všade je samé prepúšťanie, je priam nemožné nájsť si prácu na 4 hodiny a ešte s malým dieťaťom. 

Z úradu práce nemám nárok na žiadny príspevok ani po odpracovaní 30 rokov,  nakoľko výživné sa berie ako môj príjem. Nikoho nezaujíma, že či zaplatí, lebo zákony sú takto postavené, že kým nezaplatí 3x za sebou, nezmôžete nič. Ale ako mám vyžiť a  vychovať syna s príspevkom na bývanie vo výške 90€ na celý mesiac po odpracovaní pre tento štát 30 rokov? Na byt som si vzala hypotéku, aby som nebola nikomu na príťaž, postupne som ju splatila. Je to smutné, že takto dopadnem za platenie daní, odvodov, nikdy som si nekúpila nič ani na splátky,aby som nebola dlžná, vždy ma doma učili k skromnosti a k tomu vediem aj svojho syna. 

Budúci mesiac dovrší Simonko 6rokov a dostanem vyplatený posledný rodičovský príspevok a neviem ako budeme existovať  ďalej. Môžem si požiadať o príspevok na bývanie čo je niečo okolo 90€, a na výživné sa spoliehať nemôžem. Vyplatím byt, stravu, lieky pre mňa a malého a nanič viac mi nezvýši.Vždy večer keď malý zaspí rátam, ako prežiť ďalší deň, obávam sa ako mu zabezpečím, aby mal potrebné veci do školy na ďalší rok. Simonko veľmi citlivo vníma vzniknutú situáciu. Nemôžem si pred ním ani poplakať, lebo sa bojí či nie som chorá, aby som mu nezomrela...Tak si poplačem po večeroch keď zaspí.V našom 1 a pol izbovom byte spíme spolu v spálni. Simonko bude na budúci rok školák a chcel by mať svoju izbičku s písacím stolom a priestorom na učenie a hranie. Terajšia spálňa by bola iba jeho priestorom, aby mal vhodný priestor na učenie, ja by som sa vyspala v obývačke na gauči.  Veľmi rada by som mu tento sen splnila, ale momentálna situácia mi to neumožňuje. 

Ďakujem za možnosť vyrozprávať svoj životný príbeh a viem, že každý to má teraz v čase krízy ťažké, sú neistoty, ľudia prichádzajú o prácu, rozpadajú sa rodiny... Aj keď môj život je ťažký, verím a urobím všetko preto, aby som v očiach svojho syna videla radosť a aby som mu dala do života,aby bojoval za každých okolností a nikdy sa nevzdával. Ani ja sa nevzdám a vychovám ho v dobrého a čestného človeka. Vždy som verila a budem veriť v dobro ľudí, ktorí pomáhajú ostatným. Kým sú ľudia ľuďmi svet nie je až tak zlý. Bojím sa, ale že postupne strácam vieru a nádej našťastný život....

Z celého srdca vopred ďakujem za Vašu akúkoľvek pomoc,aby som mohla so svojim synom preklenúť toto ťažšie obdobie,  chytiť reštart a pripraviť mu izbičku do školy, aby z neho vyrástol múdry a pracovitý človek.

S pokorou, úctou a želaním pevného zdravia

Anna