Pomôžte nám postaviť našu dcérku Viktóriu na nožičky

Ahojte všetci. 

Chceli by sme Vás veľmi pekne poprosiť o finančnú pomoc pre našu dcérku Viktóriu. Chceme pre naše dievčatko Viktóriu zabezpečiť ďalšie pobyty, ktoré jej pomáhajú napredovať a robiť neskutočné pokroky. Ak by sa vyzbieralo dosť peniažkov, určite by sme s ňou chceli ísť na operáciu Ulzibat, ktorá jej veľmi pomohla a aj na delfíniky. Je to jej obrovský sen s veľkým S. Je to náš malý-veľký bojovník s neskutočným srdiečkom.

Nie je ľahké o tom hovoriť....stále to bolí. Viem, že nikdy nezabudneme na ten moment, keď nám oznámili, že čakáme dvojičky, bol to neskutočný pocit šťastia, radosti, lásky, strachu, v tej chvíli sa všetko miešalo, ale predovšetkým prevládalo obrovské šťastie. Lebo rok a pol dozadu, presne deň pred našou svadbou sme prišli o naše prvé bábo. Preto na príchod našich dvoch lások sme sa tešili a stále sme si hovorili, že je to obrovský dar. Celé tehotenstvo až na pár komplikácií prebiehalo celkom dobre, cítila som sa fajn a nič nenasvedčovalo tomu, že by dievčatá mali na svet prísť skôr. Dievčatá sa narodili o tri mesiace skôr a tým sa všetko zmenilo. Nebudem tu rozpisovať ako museli bojovať o svoje životy. Neprajem to zažiť ani jednému rodičovi, pozerať sa na svoje deti a prosiť Boha aby všetko dobre dopadlo, aby im pomohol bojovať o svoj život. Ale najhoršia správa nás ešte len čakala. Po dvoch dňoch nám doktori oznámili, že niečo nieje v poriadku s jedným dvojčaťom a že u nej spozorovali nejaké odchýlky. Napriek mnohým vyšetreniam sa potvrdilo to čo nechce počuť ani jeden s rodičov.... Vaše dieťa je choré. Do poslednej chvíle sme si hovorili, že to bude dobré, nič jej nieje, no teraz vieme, že to tak bohužiaľ nieje. A že musí bojovať celý život. Jej sestrička Mia je v poriadku, je to náš malý "čertík", dali by sme všetko za to, aby aj Viky bola taká, ale vieme, že to nieje možné a bude iná. Viktória ma stanovenú diagnózu DMO-Detská mozgová obrna, mixed guadruparesis, CTP-Centrálna tonusová porucha, axial hypotonia, Acral hypertonia. Viky má obe rúčky, nôžky zasiahnuté, plus celá ľavá strana telíčka je oslabená, nefunguje tak ako by mala. Chceme pre Viktóriu spraviť maximum, našim cieľom je aby bola ako tak sebestačná, alebo úplne sebestačná. Chceme pre ňu len dobre, aby napredovala, aj keď pomalými krokmi sa dostala do cieľa. Nevieme kde sa Viktória dostane a nevedia nám to povedať ani lekári, aj keď prognózy sú všelijaké. Vieme len to, že sa jej dá pomôcť a je tu šanca, že raz nám bude chodiť a tejto šanci sa nechceme vzdať, pokiaľ nevyčerpáme všetky možnosti. Dá sa jej pomôcť cvičením a stálou rehabilitáciou, rôznimi pomôckami a podobne. Samotná rehabilitácia je pre ňu dosť dôležitá a samozrejme potom my rodičia sa musíme postarať o zvyšok. Ako je každodenný boj s cvičením, ktoré ma Viktória viackrát za deň. Niektoré dni sú lepšie, iné zas horšie, ale vieme, že nemôžeme poľaviť, musíme bojovať aj keď je to s plačom. Viktória ma za sebou niekoľko rehabilitačných pobytov, ktoré podstúpila v Renona Rehabilition, ADELI Piešťany a práve v tejto chvíli cvičíme na tréningu v Ceremina Šúrovce. Je dosť dôležité aby takýto pobyt absolvovala tri až štyrikrat do roka a to sa po finančnej stránke nedá zvládnuť, stojí to neskutočne veľa financií. Viktória na takýchto pobytoch robí veľké pokroky vpred, z čoho sa nesmierne tešíme. Viktória ma za sebou aj operáciu nazývanú metóda Ulzibat, je to na uvoľnenie spasmi, ktorú mala dosť veľkú, hlavne v spodnej časti tela. Chceli sme predísť tomu ďalším problémom, lebo pri týchto detičkách je veľké poškodenie bedrových kĺbov. Aj Viktória s tým má problémi, tak len dúfame, že vďaka tejto metóde sa už Viky nebude toľko napínat, nebude jej tlačiť na bedrové kĺby, nebude mať bolesti, nebude sa to zhoršovať. Viktória začínala Vojtovou metódou, Bobath metóda a teraz cviky z rehabilitačných pobytov. Sú to neskutočné hodiny driny, potu, ktoré máme za sebou, toľko sĺz. Viktória taktiež navštevuje hodiny hipoterapie, kde si posilňuje chrbát brušné svaly a trénuje rovnováhu. Pravidelne chodíme na bazén, čo má rada, krásne sa tam dá s nou cvičiť, pravidelné masáže.

Viktória mala byť ležiaca, to nám tvrdili lekári... No ona je veľká bojovníčka a má v sebe neskutočnú silu bojovať. Berieme to ako samozrejmosť u našich zdravých detí, keď dokáže to alebo hento, ale nikto si nevie predstaviť, aký som mala v sebe pocit a čo sa vo mne odohrávalo, keď si moje dieťa po roku a pol dokázalo udržať samé fľašku v ručičkách, keď sa prvýkrát pretočila na bruško, keď si zdvihla hlavičku a dokázala si ju udržať bez pomoci, keď sa naučila sedieť aj keď to ešte nieje dokonalé, plazenie po brušku, začala sa pomaly dávať na kolienka a to je už len kúsok aby začala štvornožkovať a mnoho vecí čo táto malá bojovníčka dokáže. Chcelo sa mi tak kričať od šťastia a povedať my sme to zvládli, ale viem, že pred nami je ešte dlhá cesta, ktorú si musíme vybojovať. Takto bojujeme skoro päť rokov, viem len jedno, že to nemôžme vzdať, musíme bojovať, napriek všetkému a veriť, že to spolu zvládneme. Preto by sme jej chceli dopriať trošku radosti a navštíviť s ňou delfínoterapiu (ak by sa vyzbieralo dosť peniazkov) , ktorá by mohla mať dobrý vplyv na jej zdravotný stav. My sa snažíme ako najlepšie vieme, ale môžme to robiť akokoľvek dobre, keď nám chýbajú finančné prostriedky. Manžel je stále v práci aby sme čo najviac odložili pre Viktóriu, na ďalšiu rehabilitáciu alebo čo je potrebné. Ja keď s Viktóriou chodím na pobyty, som bez príjmu, lebo v práci mám neplatené voľno. V neposlednom rade nemôžme zabúdať na našu druhú dcérku, ktorá nás takisto potrebuje, tiež ma svoje potreby ako Viky. Je to naozaj všetko ťažko skombinovať, aby to fungovalo tak ako malo.

Boli by sme radi, vďačný keby sa nám to podarilo aj s Vašou pomocou. Lebo aj vďaka dobrým ľuďom Viktória robí pokroky vpred. Bez Vašej pomoci by sme to nezvládli, za čo Vám zo srdca ďakujeme. Chceme vopred poďakovať každému, kto pomôže Viktórií zabojovať.

Viktória za nič nemôže a ani my nie... Nevybrala si to... Nikto za to nemôže... To sa jej stalo. Je to inak krásne, milé, usmievavé, šťastné, múdre dievčatko, jej úsmev hovorí za všetko, za jej úsmev sme vďačný, takisto aj za každý pokrok ktorí robí. Za to sa oplatí bojovať... Náš malý anjelik. Veríme, že sa nájdu dobrý ľudia, so správnym srdiečkom na mieste, ktorí jej pomôžu napredovať.

 Veľká vďaka