Nádej pre autistu Alexka- liečba pupočníkovou krvou

Alexko (5r) sa narodil v 8 mesiaci ako zdravé dieťa. Problémy nastali, keď pred tretími narodeninami dostal febrilné kŕče pri teplote 37°C. Počas hospitalizácie, ktorá bola tým najhorším zážitkom, sa veľmi zmenil. V nemocnici dostal niekoľko záchvatov, kedy sa bil, chcel si vytrhnúť kanylu, búchal si po nej päsťou, škriabal sa do krvi, trhal si vlasy.. Personál bol nepríjemný, vôbec nám nepomohol. Na moje naliehanie nás prepustili. Z tohto zážitku sa Alex spamätával tri mesiace. Začal robiť veci, ktoré dovtedy nerobil -chodiť hore-dole, robiť rôzne grimasy, triasť rukami, mykať hlavou.. Všetci ma presviedčali, že to prejde. Neprešlo. Naopak sa k tomu pridali ďalšie prejavy ako prehnaná agresivita voči deťom, učiteľkám v MŠ. Bil sa s deťmi staršími, vyššími. Samozrejme som to nenechala len tak. Po nepríjemných skúsenostiach sa nám našťastie podarilo nájsť skvelú pani doktorku, ktorá nás odporučila na psychológiu. Odtiaľ nás poslali na psychiatriu a tam sme sa dozvedeli, že Alexko má detský autizmus. Mali sme šťastie a zobrali ho do špeciálnej MŠ, kde vďaka pani učiteľkám perfektne napreduje. Máme tiež skvelú pani logopedičku, ktorá nám veľmi pomáha. Alex však nerozumie rôznym otázkam ako sú: Ako sa máš? Ako sa voláš? Koľko máš rokov? Prečo? Rozumie len krátkym a jasným príkazom. Tiež má problém so sociálnym správaním. Chodí za cudzími ľuďmi, rozpráva sa s nimi, objíma ich. Nie každému je to príjemné. A deťom už vôbec. Tie pred ním zvyčajne utekajú. On nerozumie prečo sa to nesmie. Tiež si neuvedomuje, čo je to nebezpečenstvo. Niekoľkokrát skočil na cestu, takmer pod auto, alebo pod hojdajúcu hojdačku. Ísť s ním von znamená byť stále v pozore, stále v polobehu, byť pripravený zasiahnuť. Nesmiem ho ani na sekundu spustiť z očí.

Samozrejme sa s ním musím učiť aj doma, keď chcem aby napredoval. Je to veľmi zložité a vyčerpávajúce. Alex nevie obsedieť a je veľmi ťažké ho zaujať aby vydržal dávať pozor dlhšie ako 5min. Všetky pomôcky na učenie si zháňam sama. Nikto nám nič nedá hotové. Po večeroch teda tlačím, strihám, laminujem papiere, kartičky. Aj napriek veľkej snahe Alex nevie stále počítať, ani do 3, nevie používať predložky, ani im nerozumie. Stále má problém s obliekaním. V jedle je veľmi vyberavý. Je len pár jedál, ktoré dokáže zjesť. Počas pandémie sa niektoré jeho prejavy začali zhoršovať. Je agresívnejší, má slabšie porozumenie, jedáva ešte menej ako doteraz. 

Pretože má Alex problém so sústredením nie je možné ho dať do bežnej školy. Keď však nastúpi do špeciálnej školy celý život sa s ním bude ťahať nálepka autista. Tu ľudia autisov nechápu, nemajú u nás také možnosti ako inde vo svete. Preto bude pre neho takmer nemožné nájsť si prácu a viesť plnohodnotný život.

Ale je tu riešenie. A to je podanie pupočníkovej krvi. Je dokázané, že deťom s poruchou autistického spektra sa po podaní pupoč. krvi výrazne zlepšila sociálna oblasť, porozumenie, sústredenosť. Žiaľ túto liečbu na Slovensku nerobia, ale je možné podstúpiť ju v Mníchove. Stojí však 12 500€. A to sú len náklady na liečbu. Musíme si tiež uhradiť cestu a pobyt tam.