Rehabilitácie a liečebné terapie vo Varšave pre Lukáška

Ahojte volám saLukáško, tento rok v Novembri som oslávil svoj prvý rôčik. Nemal som hojednoduchý ako iné deti. Už začiatok bol dramatický. Narodil som sa predčasne v29.týždni, pôrod nebol vôbec jednoduchý a bojoval som pri ňom o život nie lenja, ale aj moja mamina. Ale preto, že som bojovník po mame obaja sme tozvládli. Aj keď za mňa dýchali prístroje, prežil som. Žiaľ pôrod bol veľmiťažký a tým, že doktori zareagovali pre mňa neskoro tak sa mi pri pôrodepoškodila hlavička a bol som pridusený. Na štvrtý deň som dostal veľmi silnúsepsu (otravu krvi) a mojej mamine lekárka oznámila, aby si ma dala pokrstiť,že neprežijem víkend. Mamina s tatinom ma dali pokrstiť a môj zdravotný stav sana druhý deň natoľko zlepšil, že ma mohli previesť do NÚDCH v Bratislave amamina každý deň za mnou chodila a nosila mi mliečko. Tam som bol dva týždne apomaličky ma začali odpájať od prístrojov. Žiaľ tam sa moji rodičia dozvedeli,že pri pôrode prišlo k silnému zakrvácaniu do hlavičky a ťažkej hypoxii(priduseniu) a že moje vyhliadky do budúcnosti sú veľmi zlé. To vtedy mojirodičia ešte netušili aké to bude mať dôsledky na môj zdravotný vývoj. Po dvochmesiacoch som sa konečne dostal domov z nemocnice. Dlho sa zo mňa netešili. Pomesiaci ako som bol doma mi začala veľmi rýchlo rásť hlavička. Po všetkýchmožných vyšetreniach som podstúpil prvú operáciu hlavičky a bola mi zavedenákomôrka. Žiaľ tá neplnila svoj účel a museli ma operovať druhý krát, kde mizaviedli shunt (zariadenie na odvádzanie modzgomiešného moku). Žiaľ ani to saneobišlo bez komplikácií dostal som silnú pooperačnú infekciu a znova poniekoľkých vyšetreniach, podávaní antibiotík, uspávaní, robení lumbálnychpunkcií mi museli shunt vybrať a zaviesť nový. To som znova strávil dva mesiacev nemocnici. Trpím epilepsiou, nepočujem dobre a preto musím mať načúvatka. Mámtri operácie hlavičky za sebou, ale stále sa nevzdávam a bojujem. Pri tomtomojom boji mi veľmi pomáhajú moji rodičia, ktorí sa nevzdávajú a hľadajú premňa liečbu aj v zahraničí. Nedávno som bol na súkromnej klinike vo Varšave, kdemi veľmi pomohli a mojim rodičom svitlo svetielko nádeje. Na klinike mi veľmipomohli s epilepsiou zmenili mi úplne liečbu, stimulovali mi mozog somvnímavejší, rozhýbali moje telíčko a preto môžem viacej pracovať na tom, abysom sa raz postavil sám, sadol si, otočil sa. Pomáhajú mi aj veľmi koníky,ktoré mám veľmi rád, plávanie, cvičenia, rehabilitácie, rehabilitačné pobytyktoré musím absolvovať niekoľko krát týždenne a niekoľko krát do roka.           Aj keď sa mamina s ocinom aj s celou rodinouveľmi snažia, aby mi mohli tieto rehabilitácie financovať je to veľmi finančnenáročné. Preto Vás prosím o finančnú pomoc. Verím, že mi aj Vy pomôžete a razbudem plnohodnotne žiť a behať ako iné deti.

Ďakujem Lukáško