Bojovník Matias

Dobrý deň milý darcovia. Obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc pre nášho anjelika Matiaska.

Boli sme nesmierne šťastní, keď sme sa dozvedeli, že sa nám po niekoľkých rokoch podarilo splodiť naše vytúžené dieťa.

Počas tehotenstva sme absolvovali všetky možné vyšetrenia, ktoré nás ukľudnili, že je všetko v poriadku. Tešili sme sa na zdravého chlapčeka.

V 42. týždni gravidity bola z indikácie matky vykonaná sekcia. Matiasko sa narodil s Apgar skóre 0-0-0. Pôrodná hmotnosť 3460 g a dĺžka 50 cm bola úplne v poriadku. Po narodení nedýchal, po odsaní, intubácii a masáži srdca sa po 12 minútach nadýchol. A začal sa boj o život. Po stabilizácii bol prevezený do Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach na kliniku neonatológie.

Napriek komplikáciám, ktoré ho zastihli to nevzdával. Navštevovali sme ho každý boží deň a modlili sme sa za neho každý večer aby prežil, aj keď nám lekári nič pozitívne nepovedali. Bol na prístrojoch, ktoré mu pomáhali udržať sa pri živote. Mal zavedenú NSG sondu cez nos, pomocou ktorej prijímal špeciálne mliečko. Dávali mu mnoho epileptických liekov, ktoré ho tlmili a väčšinu času potom iba spal. Jedného dňa nám lekári oznámili veľmi zlú správu – jeho stav je natoľko vážny a nezvratný, že sa lekári rozhodli odpojiť ho od prístrojov. Mali sme sa s ním rozlúčiť a povybavovať všetky veci ohľadom poslednej rozlúčky nášho milovaného synčeka. Nespravili sme to. Podvedome sme ho držali pri živote a dávali mu silu bojovať. Prišiel deň s veľkým D. Matiaska odpojili od prístrojov a začal sám dýchať. Pri návšteve v nemocnici nám však oznámili, že to je len dočasné a prežije možno pár dní. Napriek týmto zlým správam sme sa nevzdávali a verili sme, že to náš synček dá. Po 40 dňoch života nás informovali, že to najťažšie už má za sebou. Vydýchli sme si, no vedeli sme, že nás čaká ďalší, oveľa dlhší boj. Dali nám na výber, aby sme sa rozhodli ako ďalej. Buď ho dáme do ústavu alebo si ho zoberieme domov. Neváhali sme ani minútu a nášho Matiaska sme si po dlhom pobyte v nemocnici odniesli domov s ťažkými diagnózami, s ktorými sme sa museli zmieriť a naučiť žiť. Snažili sme sa nájsť čo najlepšieho neurológa, ktorý by nám vedel pomôcť. Prijal nás neurológ z Michaloviec, za čo sme mu nesmierne vďační. Po viacerých EEG vyšetreniach neurológom sa zistilo, že chlapček vôbec nemá epilepsiu. Neurológ stanovil diagnózu: DMO - zmiešaná forma. Epileptické lieky mu začal pomaly vysadzovať. Bolo nutné ho čo najviac rehabilitovať. Vhodnú rehabilitáciu, aj čo sa týka vzdialenosti, sme našli v Maďarsku. Začali sme cvičiť Devény metódu. Videli sme drobné pokroky, no bolo to časovo aj finančne dosť náročné. Po pravidelných rehabilitáciách bolo možné odstrániť NSG sondu. Papali sme konečne lyžičkou. S dvíhaním hlavičky a pohybom to však ide veľmi pomaly. Aj keď nejaké tie pokroky už urobil. Chlapček stále nedvíha hlavičku, nesedí, nechodí, nerozpráva, ani neplače. Nádej však stále máme. Kvôli pandémii sme nemohli pokračovať v cvičení v Maďarsku. Museli sme sa však nejako posunúť ďalej. Rozhodli sme sa skúsiť rehabilitačné Centrum LIBERTA v Košiciach, kde nás prijali a už sme absolvovali aj prvé rehabilitácie. Terapie sú dosť finančne náročné, ale veríme, že s pomocou dobrých ľudí sa nám podarí ich absolvovať čo najviac. Mysleli sme, že to zvládneme sami, bez akejkoľvek cudzej pomoci. Vidíme však, že sa to nedá. A to sme iba na začiatku našej dlhej cesty pomôcť Matiaskovi a dožiť sa radostiz jeho úsmevu.

Touto cestou by sme chceli poprosiť dobrých ľudí o pomoc.