Pomoc pre Peťka

Peťko sa narodil  na prvý pohľad ako krásny zdravý chlapček i keď počas komplikovaného pôrodu. Tešili sme sa ako všetci čerství rodičia, že  nám každý deň rastie, priberá a užívali si rodičovské povinnosti. Popri tom sme mali plány ako  pôjde časom  do školky, mamina doštuduje a bude pracovať na tom čo ju baví a po čom vždy  túžila - POMÁHAŤ ĽUĎOM a pritom si písať svoje texty, poviedky,básne a raz možno napísať knihu. Peťko sa dostal do veku, kedy sme badali, že nie je celkom na úrovni svojich rovesníkov, má zvláštne prejavy, nerozpráva ani nenadväzuje očný kontakt. Pripisovali sme to oneskorenému vývinu, no ako matka som cítila, že niečo nie je v poriadku. Po tortúre lekárských vyšetrení a osobnom boji s vlastnou rodinou ako malému nič nie je a problém je vo mne, sme dostali do rúk diagnózu Detský autizmus - F84. Nevedeli sme čo nás čáká, akým smerom sa Peťko a celá naša situácia vyvinie. Rozhodne sme sa však nevzdávali a robili sme pre neho všetko čo sa dalo. Našla som si brigády rôzneho typu v gastre, marketingu, obchode s tapetami a pod., robila dlho po nociach...Striedali sme sa s  manželom pri malom a zúfalo sme sa snažili žiť ako plnohodnotné rodiny so zdravími deťmi. Peťka sme brávali od útleho veku do spoločnosti, na výlety, k moru (má od narodenia ešte atopický ekzém), viedli ho k športu kde sa úspešne profiloval ako talentovaný chlapček. Popri tom sme hľadali vhodnú školku, čo sa nám podarilo len pred pol rokom. S Peťkovým pribúdajúcim vekom nebolo vidieť len inakosť nášho dieťaťa oproti rovesníkom, ale pribudlo problémové správanie a tzv.regres kognitívnych funkcií a zručností. Nikdy neprajem nikomu zažiť ako sa mu dieťa hádže nepríčetne o zem uprostred noci, ubližuje fyzicky sebe a útočí v amoku na rodičov či psa, ktorého inak zbožňuje a slúži mu i ako terapia. Prebdené noci a dni plné zúfalstva čo bude ďalej, keď celé hodiny namiesto záujmu o okolitý svet si púšťa sliny z ústa a opäť ich zbiera do úst, nič okrem hrania v blate ho nezaujíma a odborné prognózy nie su momentálne ani trocha optimistické.  

Tým, že nastúpil do škôlky, som začala opäť študovať a našla si prácu v Domove sociálych služieb, kde som sa venovala ako Inštruktor sociálnej rehabilitácie seniorom, ktorí mi dávali  úžasnú spätnú väzbu  a nádej, že pomoc druhým má veľký zmysel. Vždy sme sa snažili byť finančne sebestační, využiť pomoc od štátu, ale nepýtať od nikoho nič naviac. Ibaže situácia sa zmenila vo chvíli, kedy som otehotnela s nádejou, že druhé dieťa bude pre Peťka do budúcna oporou a veľkou nádejou sa viac zaradiť do tohto sveta. To sme netušili, že práve v tomto období sa psychický jeho stav zhorší rovnako ako moj fyzický v dôsledku tehotenstva... Kvôli tomu, že ho vozíme každý deň do škôlky a naspäť, každý deň robíme cca 100 km, k tomu chodíme k lekárom špecialistom väčšinou do Bratislavy. Požiadali sme teda UPSVAR o príspevok na motorové vozidlo, ktoré by bolo pre nás úspornejšie a veľkosťou pre Peťka vhodnejšie. Stále nám však chýba na jeho dofinancovanie, keďže nám banka momentálne  neposkytla úver na jeho dofinancovanie. Po pôrode, ktorý je na spadnutie,  by som rada rozbehla s Peťkom terapie, ktoré sú nám odporúčané  na zlepšenie jeho stavu a stimuláciu rozumových funkcií. Liečba autizmu žiaľ neexistuje, ale vhodnou intervenciou sa dá dieťa zaradiť  do života a najmä sa dá odstániť aspoň z časti problémové správanie. Máme plán založiť pre Peťka vlastné OZ a prostriedky z neho investovať do vzdelania nás rodičov ohľadom ABA terpie (Masarykova univerzita) nakúpiť edukačné pomôcky,  podporovať ho v športových a relaxačných aktivitách a v neposlednom rade podporovať ostatných rodičov detí s PAS formou osvetovo - publikačnej činnosti. Chcela by som si založiť vlastný blog a ľuďom priblížiť život s autistickým dieťaťom či bojovať proti predsudkom. Čiže opäť, naozaj nič nechceme zdarma . Jediné o čo momentálne prosíme je pomoc s dofinancovaním motorového vozidla, aby nám príspevok od štátu neprepadol.