Nádej na lepší život

Môj manžel Dušan 54 rokov, bol chlap plný elánu,miloval svoj život,žil ho naplno.

Všetko sa to zmenilo dňa 26.7.2019,keď skočil hlavičku do bazéna a zostal v jedinej sekunde ochrnutý na celé telo (od prsných bradaviek nadol) Od toho momentu zostal uväznený vo svojom tele a odkázaný na pomoc iných. Šťastie v nešťastí bolo,že ho zachránili kamaráti,ktorí ho vytiahli z vody,poskytli mu prvú pomoc,čím mu zachránili život a privolali záchranku. Záchranná služba ho odviezla do nemocnice vo Zvolene,na druhý deň hneď ráno ho previezli do Banskej Bystrice,kde mu urobili potrebné vyšetrenia.

Diagnóza znela hrozivo. Zlomenina stavca C4,vykĺbenie stavcov C5 a C6,viaceré zlomeniny chrbtice,poranenie miechy od stavca C2 a čiastočné prerušenie miechy..Prognózy lekárov boli neisté,nikto nevedel povedať do akej miery bude mať poškodenie následky kôli opuchu na mieche.Na tretí deň manžela operovali,nahradili mu stavec C4 a spevnili medzistavcové platničky,aby nedošlo k úplnému prerušeniu miechy.

Na štvrtý deň od úrazu sa mu zhoršilo dýchanie,(od úrazu dýchal len bránicou,lebo mu ochrnuli aj dýchacie svaly),tak bol zaintubovaný a napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Po stabilizovani bol prevezený na JiS do fakultnej nemocnice Nitra.Vzhľadom na to,že extubácia nebola možná, lebo manžel by sa sám neudýchal a stále musel byť napojený na pľúcnu ventiláciu mu urobili tracheostómiu a neskôr zaviedli PEG do žalúdka na prijímanie potravy. Jeho stav bol kritický,striedali sa zápaly pľúc,silné infekcie a vysoké teploty. Tu už mali lekári jasnejšie a nedávali mu nádej k zlepšeniu

V tom momente sa mi zrútil celý svet. Žili sme spolu 16 rokov a plánovali sme,že sa zosobášime.Osud to však zariadil inak…. Napriek tomu som sa nevzdala  a 3 týždne po úraze som náš sobáš aj zrealizovala. Zosobášili nás v nemocnici.

Chcela som,aby  to manžela naštartovalo bojovať a aby vedel,že budem pri ňom stáť a budem mu oporou aj v týchto najťažších chvíľach. Po mesačnej hospitalizácii na JIS v Nitre bol prevezený do nemocnice Zobor v Nitre,kde strávil ďalšie 3 mesiace. Jeho stav sa výrazne nemenil,striedali sa lepšie dni,keď sa udýchal sám,ale potom znova musel byť napojený na ventilátor. Od januára 2020 je v nemocnici Zelený Sen v Banskej Bystrici. 

Po dvoch rokoch od úrazu sa  stal zázrak a manžel začal hýbať pravou rukou,pomaličky sa mu začali aktivovať svaly aj na ľavej ruke a začal sa mu vracať cit v ľavej časti tela. Zlepšili sa i dýchacie svaly. Dýcha sám,ale stále má kanylu.Práve kôli  tracheostomickej kanyle nemôže byť prijatý na rehabilitácie do národného centra v Kováčovej.  Vzhľadom na to,že jeho stav si vyžaduje intenzívne rehabilitácie,aby mohol napredovať,veľmi si prajem, aby mohol ísť rehabilitovať do Adeli v Piešťanoch.Pobyt v tomto zariadení je však pre nás finančne náročný a preto chcem poprosiť dobrých ľudí o pomoc pre môjho milovaného manžela,dať mu nádej na lepší a plnohodnotnejší život. Verím,že to pomôže ,pretože zázraky sa naozaj dejú a že to spolu dokážeme,aby sa posadil aspoň na vozík,dokázal sa zbaviť tracheostomickej kanyly a hýbať rukami,čo by zmiernilo jeho trápenie a mne uľahčilo situáciu,pretože po absolvovaní rehabilitácii ide po dvoch náročných rokoch strávených medzi štyrmi nemocničnými stenami  do domáceho prostredia.

Veľmi pekne ďakujeme za pomoc,za podporu, za zdieľanie i za prečítanie.