Pomoc pre Natáliu na liečbu kmeňovými bunkami

Zdravie je tá najdôležitejšia vec v živote.

Volám sa Natália a mám 18 rokov. Ja bohužiaľ nemám to šťastie byť zdravá.

Narodiť sa do neúplnej rodiny nie je nič nezvyčajné.Vyrastať len s mamou bolo super,  kým si nenašla priateľa, prvé tri roky boli fajn, ale potom sa veci zmenili.

Občas som si poplakala a na druhý deň bolo dobre. Na bezstarostný tínedžerský život som musela zabudnúť. Pomáhala som mamine starať sa o dvoch mladších súrodencov.

A potom jedno ráno som vstala pozrela do zrkadla a zistila, že moja tvár nie je v poriadku. Kútik pier na pravej strane zdvihnutý , kútik pravého oka spadnutý... Bolela ma hlava, hovorím si ,,Asi som zle spala ". Mama neváhala a zobrala ma na pohotovosť, vraj obrna lícneho nervu, hospitalizovali ma v Žiline a ja som verila, že za pár dní budem v poriadku.

Na druhý deň mi spravili lumbálnu punkciu a potom mi oznámili, že musím ísť do Bratislavy na Kramáre. Tam som absolvovala dva týždne rôznych vyšetrení a stále verila, že sa vrátim domov zdravá.

Po návrate domov ma mamina zavolala do kuchyne, že sa musíme porozprávať. Začala hovoriť o tom, že nie každý je zdravý. Vedela som ,že sa niečo deje. Síce som ešte nevedela čo mi je, ale hneď som sa rozplakala.Zrazu som mala nevyliečiteľnú chorobu Sklerózu multiplex. V ten deň sa komplet zmenil môj život , moje sny a moje priority. Mala som 15 rokov a snívala som o živote.

Lekári mi nastavili liečbu, ktorá síce zaberala, ale komplikácie prichádzali často. Kráčala som a zrazu som spadla, lebo ma zradili nohy, odpadla som na ulici , neudržala som v ruke pero, ochrnula mi časť tváre, prestala som si cítiť ruku. Pri každom takomto ataku nasledoval pobyt v nemocnici kde mi lekári pomohli, rehabilitovala som a snažila vrátiť sa do školy.

Bohužiaľ po dvoch rokoch lieky prestali zaberať, nasadili novú liečbu, po pol roku kontrolná magnetická rezonancia a znova zlá správa, ochorenie progresuje. Čo ďalej ?

Zostáva mi posledná možnosť a tou je transplantácia kmeňových buniek v Moskve. Čo to vlastne v skratke je? V Rusku odoberú moje vlastné kmeňové bunky. Podstúpim chemoterapie. Keď budú “čisté vrátia mi ich naspäť do tela. Moja imunita skončí na bode malého bábätka. A domov sa vrátim “zdravá”. 

Slovo zdravá znie úžasne ,len je tu menší problém, liečba  stojí 50000 € plus náklady na cestu a pobyt v Moskve.  S mamou Jankou a  dvoma súrodencami žijeme v sociálnom byte. Mama má tri práce, aby nás uživila. Nemáme šancu našetriť takéto peniaze. Dnes snívam o tom ,že po návrate z Moskvy budem viesť normálny život a veľmi túžim študovať medicínu. Prosím pomôžte mi splniť môj sen vyzdravieť. Ďakujem za každý príspevok veľmi si to vážim.