Emke pre jej lepší život

    Je to ťažké pre moju maminku a tatinka keď som im nepovedala slovo mama, iba som plakala a nechápala. Nevedela som chodiť na výlet, nevedela som ísť ani na návštevu lebo som sa bála ľudí ...Mama s Tatom ale nečakali a začali so mnou pracovať aby mi pomohli. Začala som navštevovať špeciálnu škôlku v Bratislave. Veľmi som sa zo začiatku bála ale potom som cítila a verila, že mi nechcú zle a snažia sa mi pomôcť. Rodičia boli zúfalí moc som sa neposúvala. Mala som už 4 roky a žiadne slovko len som plakala. Motorika stále nebola úplne dobrá, chcela som si kresliť ako iné deti podľa svojej fantázie ale nedalo sa, neviem ako chytiť ceruzku. Mama sa dozvedela o jednej pani, ktorá pomáha deťom ako som ja homeopatiou. Tešila som sa ako vyslovím slovo mama alebo tata... Po par mesiacoch nastal naozaj posun, začala som opakovať slová, vnímať viac svet, porozumenie sa mi zlepšilo aj som sa prestala báť hlučných zvukov. Motorika ostala rovnaká ale konečne som vedela povedať aspoň niekoľko slov. Posun nastal ale bohužiaľ sa potom zastavil. Skúšala som papať rôzne vitamíny a oleje z Ameriky, čo maminka s tatinkom našli, že by mohli pomôcť. Ale nestalo sa nič, žiadny posun.

    Keď som mala 6 rokov bola som opakovane na diagnostike a tam mi už definitívne stanovili diagnózu: Špecifický autizmus, poruchu reči a komunikácie, poruchu motoriky. Maminka ostala so mnou doma, dala v práci výpoveď aby sami mohla venovať a ostala so mnou doma a opatruje ma. Čas beží a teraz už mám 9 rokov. Navštevujem špeciálnu základnú školu v Bratislave. Som na tom tak, že doteraz potrebujem pomoc pri všetkom, snažím sa ale stále neviem dobre chodiť po schodoch, musím sa stále pridržiavať. Veľmi rada by som sa chcela naučiť bicyklovať. Bicykel mám už štyri roky ale nejde to, nedokážem to. Zdravé deti sa na mňa pozerajú, keď sa snažím jazdiť s pomocnými kolieskami. Horšie je, že neviem dobre robiť bežné činnosti, potrebujem pomoc. Konečne sa už viem obliekať aj keď často mamina musí byť na pomoci. Stále robím malé pokroky, rada chodím do školy, viem už aj niektoré slová prečítať, učia nás dobré veci, ktoré som už ale dávno mala vedieť. Trápim sa však stále s rečou, veľa ľudí mi však nerozumie aj keď sa veľmi snažím. Mám jednu super kamarátku zo školy, deti v mojom veku sa so mnou nechcú hrať. Ale aspoň môžem všade chodiť s rodičmi a so sestrou.

    Maminka sa ale dozvedela o jednom liečení vo Varšave, kde sa liečia deti ako som ja. Už takýmto deťom veľmi pomohli a vedeli by pomôcť aj mne. Niekto mame povedal, že sa nemáme ešte vzdávať, keďže robím malé pokroky, povedali jej, že to môžem dotiahnuť ešte ďaleko. Tak to musím vyskúšať. Nakoľko je to veľmi finančne pre nás náročné a moji rodičia už nemajú na túto liečbu peniaze, tak nám iné neostáva a chcem Vás poprosiť o pomoc. Jedná sa o terapiu – liečbu kmeňovými bunkami, mala by som ju absolvovať trikrát. Jedna takáto liečba stoji 3000 eur. Mám však veľkú nádej, že sa posuniem veľmi ďaleko, dokonca by som mohla v dospelosti vedieť samostatne žiť život. Potrebujem Kyslikovy prístroj pre domácie terapie krore dobre okysličuje mozog a naozaj takým deťom ako som ja to veľmi pomáha ????...Maminka má chce zobrať na terapiu k delfínom ,ktoré tiež pomáhajú..Bohuzial toto všetko bude potrebovať aj moja sestrička ?? Viete rodičia si mysleli, že keď budem staršia, bude sa o mňa starať moja mladšia sestra. Horšie je, že moja sestrička sa nápadne podobá na mňa a je možné, že neskôr aj ona bude potrebovať pomôcť, tiež má starosti so svojimi diagnózami. Ale najskôr to potrebujem skúsiť ja nakoľko táto liečba je úspešná u deti do veku najviac 15 rokov a čas tak rýchlo beží...

            Všetkým Vám Ďakujem