Finančná pomoc na rehabilitačnú liečbu pre Imra
Cieľ výzvy
Úhrada nákladov spojených s rehabilitáciou manžela v bdelej kóme.
Autor výzvy
Príbeh
Finančná pomoc na rehabilitačnú liečbu pre Imra
Chcem Vás poprosiť o finančnú pomoc pre môjho manžela, ktorý po resuscitácií ostal v bdelej kóme. Pomôcť by mu mohli intenzívne rehabilitácie, ktoré sú však finančne pomerne náročné. Jeho osud nám však vôbec nie je ľahostajný a robíme všetko preto, aby ich absolvoval. Stále veríme, že sa jeho zdravotný stav môže zlepšiť a to aj vďaka ľuďom, ktorí nás obklopujú a pomáhajú.
Imro Jonner - lekár,manžel, otec a od februára aj dedko. Je aktívny človek. Výlety do prírody, turistika, knihy a počúvanie hudby, zvedavosť a široký záber – je to, čo ho vystihuje. Rád si prečíta alebo pozrie dokument o vesmíre a o chvíľu sa už smeje na nejakom svojskom humore. Je to človek s vlastným názorom, dôvtipom a skúsenosťami........ Teda, do nedávna bol. Tak sme ho poznali do 30.4.2022.
Bola to bežná rodinná sobota, plánovali sme si program na nedeľu – tradične turistiku. Nikomu ani nenapadlo, že v nedeľu ránu budeme riešiť, kde vôbec je a či vôbec žije. Večer došlo k zástave srdca v dôsledku fibrilácie. Začal chrčať a prestal reagovať. Zburcovaná bola zrazu celá rodina. Dcéra Sandra ( 12 ročná ) na mobile vyťukala číslo 112 a my sme rýchlo začali s oživovaním. Náš syn Adam ( 16 ročný ) usilovne stláčal hrudník až do príchodu záchranky. Nechcel sa ani vymeniť. To trvalo asi 12-15 minút. Paradoxom je, že asi dva týždne predtým spolu pozerali nejaký seriál z medicínskeho prostredia a bavili sa o tom, ako správne robiť masáž srdca. Po príchode záchranky trvalo ďalších asi 20 minút, kým sa podarilo srdiečko naštartovať. Odviezli ho, uviedli do umelého spánku.
Po pár dňoch bol prevezený do Vyšných Hágov, kde pracoval takmer celý život. Viac ako 20 rokov viedol Oddelenie pneumológie a ftizeológie a bronchoskopickú ambulanciu. Na jeseň 2021 požiadal o uvoľnenie z funkcie primára, povedal, že je potrebné uvoľniť miesto mladším a zároveň túžil mať viac pokoja a menej stresu.
Po pár dňoch v liečebni začína prejavovať znaky „bdelej“ kómy a odvtedy sa snažíme osvojiť si, čo to je. Zrazu sme citliví na každé zamrvenie, otvorenie oči, náznak aktivity. Vníma nás? Každý má na to svoj názor. My rodina sa ale nechceme zmieriť s tým, aby strávil roky na lôžku a tiež preto, že vidíme, že sa mu stav milimetrovými krôčikmi zlepšuje.
Snažíli sa mu pripomínať návštevami, ktoré nám ale komplikovala situácia s covidom. Tak sme sa mu pripomínali aspoň zvukovými správami, fotkami, hudbou. Veľmi ďakujeme pracovníčkam a pracovníkom vo Vyšných Hágoch, ktorí sa o neho starali s dôstojnosťou a zápalom a umožnili nám, skontaktovať sa s ním. Rehabilitovali s ním, ukazovali fotografie a videá a púšťali jehho obľúbenú hudbu, aby si spomenul a prebral sa.
Počas svojho pracovného života pomohol nespočetnému množstvu pacientov a teraz potrebuje pomoc on sám. V práci bol zvyknutý ísť na plný výkon, stále mal v sebe taký „nepokoj“ a teraz len leží a nedokáže sa pohnúť. Rehabilitácie a cvičenie sú to, čo potrebuje teraz najviac. Tie mu môžu poskytnúť v Poľskom centre pre funkčnú rehabilitáciu VOTUM v Krakove, ako aj v centre Adeli v Piešťanoch.
Každý má právo na dôstojný život a my preto stále veríme, že máme nádej na zlepšenie jeho zdravotného stavu. AJ on sám vždy hovoril, že v medicíne nie je vždy všetko len čierne alebo biele.
Veľmi sa tešil ako pôjde navštíviť a kočíkovať svoju prvú vnučku, ktorú ešte nemal možnosť vidieť. My rodina veríme, že mu to bude dopriate.
