Pomôžte dvojičkám do Adeli
Cieľ výzvy
Ak chcete pomôcť formou 2% z daní FO a PO, treba vyplniť tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane a Vyhlásenie o zaplatení (podrobné info a tlačivá vám pošlem mailom – slavomirajankurova@post.sk). Z každého tlačiva mi treba poslať kópiu, ktorá je dokladom a zárukou, že Viktorke a Samkovibudú vaše peniažky pripísané.
Autor výzvy
Príbeh
Pomôžte dvojičkám do Adeli
Milí darcovia a dobrí ľudia
Potrebujeme Vašu pomoc, aby naše dvojičky mohli chodiť ako ostatné deti.
Viktória je na tom oveľa lepšie a tiež má vynikajúce výsledky v škole. Chodí do piateho ročníka na základnej škole. Avšak aj ona si uvedomuje svoj hendikep, že nemôže robiť všetko to, čo robia jej rovesníci. Chodiť na prechádzky, behať, tancovať. Sama vie a hlavne chce ďalej zvládať prekážky každodenného dňa. Vďaka rehabilitáciam, cvičeniam, verím, že sa raz zaradí do života ako zdravý človek.
Druhý náš zmysel života je Samko. On sa narodil v poradí druhý, nastali tam vážnejšie komplikácie, no aj napriek tomu, je to náš malý-veľký bojovník. Za svojou sestrou zaostáva, no nevzdáva sa. Z duševnej stránky je úplne v poriadku. Chodí na špeciálnu základnú školu, ťažko sa mu píše – prsty na rúčkach ma skrčené.
Vyskúšali sme už všeličo, aby sme pomohli dvojičkám. Okrem domáceho cvičenia sme navštevovali aj rôzne rehabilitačné pobyty. Naposledy sme boli v rehabilitačnom centre Adeli v Piešťanoch, kde dvojičky dosiahli veľmi dobré výsledky. Zlepšuje sa im držanie tela, Samko dokonca dokáže na štvornožkách stáť.
Tento liečebný pobyt sa musí opakovať a pre nás je to veľmi náročné z finančnej stránky. Ak nám pomôžete nazbierať peniaze, pomôžete sa nám posunúť vpred.
Aktualizácie
Snívame, aby naše nožičky poslúchali
Volám sa Slávka Jankurová, mám 35 rokov a som z Kežmarku. Pred pár rokmi sami narodila krásna a zdravá dcérka menom Kristínka. O rok na to som zistila, že som opäť tehotná. Hneď som sa tomu zaradovala, že moja dcéra budemať bračeka alebo sestričku. No môj lekár mi povedal, že čakám hneď 2 detičky.Tú správu som zobrala tak ako by to malo byť. No môj ozajstný príbeh, plný radosti,starosti, šťastia ale aj smútku sa začal dňa 07.mája 2002. Kontrakcie prišli v siedmom mesiaci tehotenstva. A tak som mala dlhýa komplikovaný pôrod, ktorý skončil cisárskym rezom. Najprv sa mi narodilo dievčatko - Viktorka, avšak mala nízku váhu. Druhý môj bojovník bol Samko, on ako správny chlap bojoval, no bol veľmi maličký a musel byť oživovaný.Avšak pre všetky moje komplikácie sa mi narodili krásne a zdravé detičky.A bola som neskutočne šťastná. Trvalo to presne dva mesiace. A vtedy začal môj ozajstný boj. Rôzne vyšetrenia, hospitalizácie, až napokon som dostala od lekárov potvrdenie, že moje dvojičky majú DMO. V tom momente sa mi zrútil celý svet. Nevedela somčo mám robiť. Keď boli ešte maličké nebrala som ich inak ako ostatné deti, ale ako rok za rokom ubiehali, vtedy som začala pociťovať, že to nebudem mať ľahké.Namiesto toho, aby som ich začala učiť chodiť alebo bicyklovať, začala som im zháňať vozíky, rôzne ortopedické pomôcky, zháňala som sponzorov na rôzne liečenia, len aby som im mohla aspoň trošku pomôcť. Za tých pár rokov, čo sú tu s nami, absolvovali neskutočne veľa operácii. Moja dcéra Viktorka vie chodiť po štyroch, sama sa vie najesť, pri oblečení jej sem-tam musím pomôcť. Napriek tomu, že má DMO navštevuje základnú školu vKežmarku, v učení je veľmi šikovná a dosahuje vynikajúce výsledky. Avšak aj ona si uvedomuje svoj hendikep, najmä vtedy, keď je v školea nemôže robiť veci čo robia jej rovesníci, ale napriek všetkému sa nevzdáva a chce naďalej zvládať prekážky všedného dňa. Môj syn Samko je na tom horšie. Ešte stále nosí plienky, musím ho obliekať a aj kŕmiť. No aj napriek tomu je to náš malý-veľký bojovník. Za svojou sestrou zaostáva, no nevzdáva sa. Samko navštevuje špeciálnu základnú školu, kde ho učia všetkým veciam, ktoré by mal vedieť. Po mentálnej stránke sú na tom dobre. Obe deti vyžadujú moju 24 hodinovú starostlivosť. Stále mi kladú otázku, že prečo práve oni nemôžu chodiť. Je to dosť náročné im odpovedať. Veľmi si prajeme im pomôcť. Keď sa dá ideme na rôzne liečenia, ale nie vždy sa to podarí. Navštívili sme rôzne rehabilitačné centrá ako Kováčová, TurčianskeTeplice, Čilistov a minulý rok sa nám konečne podarilo absolvovať Adeliv Piešťanoch. Práve toto liečenie nám veľmi pomohlo. Na mojich detičkách som videla veľmi veľké pokroky: lepšie držanie tela, Samko dokonca dokáže na štvornožkách stáťa Viktorka je oveľa samostatnejšia. Tento liečebný pobyt by sa mal opakovať každý rok. Lekári v Adeli nám odporúčali absolvovať tento pobytaspoň 2-krát do roka, ale pre nás je to z finančnej stránky dosť náročné.Veľmi si prajeme tento pobyt opakovať aspoň raz do roka. Každý človek rád sníva a ja snívam tiež, snívam o tom aby moje dvojičky vedeli chodiť, aby sa vedeli zaradiť do života. Ak nám pomôžete nazbierať peniažky naďalšie Adeli, pomôžete sa nám posunúť vpred. Budem stále bojovať za každý ďalšíkrok k nášmu snu a tiež sa budem snažiť, aby mali lepší život. Verím,že všetko sa na dobré obráti. Za každú pomoc Ď A K U J U Samko a Viktórka
