Elizabetka

Tak ako všetci rodičia tešili sme sa aj my, že sa nám narodí vysnívané a dlho očakávané bábätko. Až prišiel deň D bol som s manželkou od začiatku pôrodu na predpôrodnej izbe kde sa začala sťažovať na bolesti, ktoré nesúviseli s kotrakciami. Keďže boli úplne iné, kontinuálne a neutíchali, zavolal som sestričku a tá usúdila, vraj, že to je normálne, tak sme počkali. Ale bolesť sa začala viac a viac stupňovať, keď manželka začala kričať od bolesti utekal som zase za sestričkou, že sa niečo deje. Prišla aj s hlavnou sestrou, sadli si k nej a zase to isté, vraj to je normálne. Úplná ignorácia z ich strany.. Zrazu manželka cítila, že jej niečo prasklo v bruchu, okamžite sme to povedali sestre, ktorá s kľudom Angličana skonštatovala, že to bol len kopanec od bábätka. Odišla preč. Po chvíli začala manželka vracať a nevládala od bolesti ani nič povedať, vtedy začalo peklo. Ten vraj kopanec od bábätka bola prasknutá maternica. Keby sestrička zavolala doktora včas a nie až po vyše polhodine určite by naša Elizabetka nedopadla tak fatálne, ako sa bohužial stalo. Manželka skončila s akútnou sekciou, prasknutou maternicou a potrhaným svalstvom na močovom mechúre. A naša Elizabetka? Eli bola zhruba 30 minút bez kyslíka, kde sa v brušku dusila krvou. Našťastie sa ju podarilo v Trnave zresuscitovat, zaintubovat a bol potrebný okamžitý transport do NZ, kde musela podstúpiť hypotermiu, ktorá ale nebola účinná ako sme očakávali. V jeden deň som skoro prišiel o obidve. Teraz je malinká stabilizovaná ale diagnózy lekárov sú pre nás neskutočne bolestivé - má poškodených 90% mozgu, žiaľ slovenské zdravotníctvo nemá na takéto stavy žiadne lieky. Preto jediná možnosť ako jej pomôcť aspoň trošku žiť plnohodnotný život sú Kmeňové bunky, ktoré by mohli zregenerovať jej mozoček. Táto liečba je veľmi drahá a náročná a to ešte nehovorím o rehabilitáciách. Preto Vás prosím o pomoc, každý príspevok nám pomôže. Veľmi pekne ďakujeme.