Prosba o pomoc mladej chorej žene v ťažkej situácii
Cieľ výzvy
Zaplatiť potrebné sociálne poistenie 750€ a požiadať o invalidný dôchodok opäť.
Autor výzvy
Príbeh
Prosba o pomoc mladej chorej žene v ťažkej situácii
Prosím všetkých dobrých ľudí o pomoc v zúfalej situácii
Dobrý deň, moje meno je Lucia Križánková, mám 30 rokov. Som momentálne v neľahkej situácii. Som poberatelka hmotnej núdzi,som evidovaná na úrade práce.
Rozpíšem Vám môj príbeh.
V roku 2018 mi zomrela mamka na onkológicke ochorenie. Pod vplyvom stresu som ťažko ochorela. Predtým som pracovala ako predavačka v obchode s oblečením. Teraz som nezamestnaná, pre zdravotný stav.
Liečim sa na ťažkú psoriázu, psoriaticku artritídu. Mám artrózu oboch kolien ||. stupňa, sociálnu fóbiu, astmu. Mávam strašne bolesti kĺbov , je to ochorenie ktoré mám na celý život. Mávam depresie ktoré mi ešte viac podporujú tvorbu psoriázy.
Nedávno som si zažiadala o invalidný dôchodok, bolo mi priznaných 45% . Potom som čakala 2 mesiace a z Bratislavy mi prišlo rozhodnutie že mi invalidný dôchodok neschvaľujú nakoľko mi tam chýba cca 240 dní dôchodkového poistenia. Mám 30 dní na odvolanie. Bola som v sociálnej poisťovni v Senici, vyrátali mi že mám doplatiť 750€ , nakoľko mám 30 rokov a odrobených mám mať 5 rokov aby mi bol čiastočný invalidný dôchodok schválený, ale žiaľ chýba mi tam 240 dní. A keď to nestihnem do 30 dní tak si musím nanovo požiadať o invalidný dôchodok ale až vtedy ak budem mať sociálne zaplatené. Je to hrozné pretože keby som vládala pracovať tak nežiadám o invalidný dôchodok a ďalej keby som si aj chcela niekde zarobiť na tie odvody nik ma do práce nezoberie, pretože žiadny zamestnávateľ nepotrebuje chorého človeka ktorý každú chvíľu chodí po doktoroch. Je mi ťažko,neviem už kam sa mám obrátiť. To čo dostávam 134 eur hmotnú núdzu z toho zaplatím nájomné, kúpim nutné lieky a neostáva mi nič navyše.
Písala som aj prezidentke aby mi pomohla. Neviem čo mám robiť, nemám si od koho požičať a ani nemám nikoho kto by mi pomohol . Každý má dosť svojích problémov v tejto zlej dobe. Som zúfalá každú chvíľu myslím na to čo somnou bude ďalej, či sa moje ochorenie nezhorší natoľko že zachvilu nebudem môcť chodiť , čo bude potom somnou. Snažím sa cez slzy a bolesť bojovať a nestrácať nádej že bude aspoň o trošku lepšie.
Budem rada ak si čo i len prečítate moju prosbu. A Vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za podporu.S pozdravom Lucia Križánková
Rozpíšem Vám môj príbeh.
V roku 2018 mi zomrela mamka na onkológicke ochorenie. Pod vplyvom stresu som ťažko ochorela. Predtým som pracovala ako predavačka v obchode s oblečením. Teraz som nezamestnaná, pre zdravotný stav.
Liečim sa na ťažkú psoriázu, psoriaticku artritídu. Mám artrózu oboch kolien ||. stupňa, sociálnu fóbiu, astmu. Mávam strašne bolesti kĺbov , je to ochorenie ktoré mám na celý život. Mávam depresie ktoré mi ešte viac podporujú tvorbu psoriázy.
Nedávno som si zažiadala o invalidný dôchodok, bolo mi priznaných 45% . Potom som čakala 2 mesiace a z Bratislavy mi prišlo rozhodnutie že mi invalidný dôchodok neschvaľujú nakoľko mi tam chýba cca 240 dní dôchodkového poistenia. Mám 30 dní na odvolanie. Bola som v sociálnej poisťovni v Senici, vyrátali mi že mám doplatiť 750€ , nakoľko mám 30 rokov a odrobených mám mať 5 rokov aby mi bol čiastočný invalidný dôchodok schválený, ale žiaľ chýba mi tam 240 dní. A keď to nestihnem do 30 dní tak si musím nanovo požiadať o invalidný dôchodok ale až vtedy ak budem mať sociálne zaplatené. Je to hrozné pretože keby som vládala pracovať tak nežiadám o invalidný dôchodok a ďalej keby som si aj chcela niekde zarobiť na tie odvody nik ma do práce nezoberie, pretože žiadny zamestnávateľ nepotrebuje chorého človeka ktorý každú chvíľu chodí po doktoroch. Je mi ťažko,neviem už kam sa mám obrátiť. To čo dostávam 134 eur hmotnú núdzu z toho zaplatím nájomné, kúpim nutné lieky a neostáva mi nič navyše.
Písala som aj prezidentke aby mi pomohla. Neviem čo mám robiť, nemám si od koho požičať a ani nemám nikoho kto by mi pomohol . Každý má dosť svojích problémov v tejto zlej dobe. Som zúfalá každú chvíľu myslím na to čo somnou bude ďalej, či sa moje ochorenie nezhorší natoľko že zachvilu nebudem môcť chodiť , čo bude potom somnou. Snažím sa cez slzy a bolesť bojovať a nestrácať nádej že bude aspoň o trošku lepšie.
Budem rada ak si čo i len prečítate moju prosbu. A Vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za podporu.S pozdravom Lucia Križánková
