Terapie pre Radka

Radko je náš prvý synček. Síce mladí, ale obaja sme ho chceli, a veľmi sme sa na neho tešili. Keď sa narodil, boli sme najšťastnejší rodičia na svete, a to sa nikdy nezmení. Prvé rozdiely a zvláštnosti som si všimla, keď mal Raduško asi 10-11 mesiacov. Nevedel sedieť. Naučil sa to až keď začal chodiť, síce chodil, ale bol od začiatku nemotorný. To som brala ešte tak, že to dobehne, je maličký. 

Čakala som vtedy mladšieho synčeka. Radko sa nehral s hračkami funkčne, t.j. nie na to na čo sú určené. Všetko krútil, točil, mal zvláštne pohyby ručičkami, miloval kolieska (miluje ich aj dodnes), strašne rád sa točil aj on sám, veľmi rád rozoberal a skladal rôzne veci zo súčastí ktoré si našiel. Reč sa síce rozvíjala, ale v istom bode sa zasekla a ďalej to nešlo. Do očí sa nám veľmi nepozeral, na meno reagoval slabo. Mal ale aj problémy s apnoe a extrémne zväčšené mandle, takže nás čakala v 2 rokoch operácia. Mysleli sme si aj s lekármi, že aj toto bol dôvod zaostávania rozvoja reči. No všetko to bolo nakoniec inak.

Operácia dopadla dobre, Radko lepšie spal, aj sa trochu pohol vpred v správaní a porozumení.

Posledný zlom nastal, keď nastúpil v 3 rokoch do škôlky. Učiteľky nám stále hovorili, že celé dni nechce jesť, detičky si nevšíma, nevníma ani dospelých. Radko začal mať výbuchy hnevu, nezvládal zmeny činností alebo režim. Nakoniec sme dochádzku po mesiaci odložili s tým, že sa posnažíme zistiť, kde je problém. Termíny k lekárom boli hrozný problém, ale dostali sme sa po týždni telefonátov k psychologičke. Verdikt po dvoch hodinách vyšetrenia znel: Detský autizmus. Plakala som tam. Ale všetko to zrazu do seba zapadlo. Všetko správanie, všetky zvláštnosti, všetky veci, v ktorých bol výrazne pozadu a stále viditeľne je. To aký je nemotorný, že ma zlú jemnú motoriku, velmi slabá reč a porozumenie, aj všetko ostatné sedelo. Realita našich dneškov sú terapie logopédky, špeciálnej pedagogičky. Nedávno sa naučil jesť čiastočne sám, ostatné sebaobslužné činnosti zvláda tiež slabšie, ale zlepšuje sa. Domáce cvičenie, tsmt cvičenia. Práca a makanie na tom, aby náš syn raz mohol povedať sám čo chce, čo mu vadí alebo sa zapojiť do hry s deťmi. Aby vedel nadviazať aspoň sociálny kontakt. Aby mohol "zapadnúť " medzi ostatné detičky. 

Na toto potrebujeme vašu pomoc, žiaľ terapie ABA ako ani pomôcky na rozvoj nie sú u nás hradené. Ako mladej rodine s dvomi deťmi, nie je v našich silách zabezpečiť dostatok, aby sme si mohli dovoliť ABA terapie tak potrebné pre nášho syna. Jedná sa o takmer 4-cifernú sumu mesačne, ktorú stojí intenzívna terapia, cesty, pomôcky. 

Verím, že mu dokážeme pomôcť sa rozvíjať, že raz ma môj syn už v tom dobrom zmysle nebude potrebovať.

Že budem môcť povedať, že sme to dokázali.

 Každému kto si náš príbeh prečíta a pomôže, z celého srdca ďakujeme .