Pomôžme trom pokladom napredovať a dostať sa na potrebné terapie

Tobiasko je najstarší z celej posádky, má 6 rôčkov. Všetko išlo ako po masle, pekne sa vyvíjal až do momentu, keď mamka odišla do pôrodnice pre bračeka. Bol to akýsi zlomový bod. Zrazu zabudol aj také veci, ktoré boli samozrejmosťou, slová ako mama, tata, baba, papa, ktorými nás obdarovával, sa niekde vytratili. Nepovažoval za dôležité otočiť sa, keď ho zavoláme menom, udržiavať očný kontakt. Hral sa nejako „čudne“ 😊 Najviac ho fascinovalo točenie kolieskami auta, na vkladačkách boli najzaujímavejšie červené uchopovacie čudlíky. Odmalička neposedel, ale zrazu bol z neho olympijský šprintér 😊.

Miško,o chvíľku bude mať 5 rôčkov. Náš najväčší papkač a zvedavec, ktorého zaujímalo všetko na svete, začal bľabotať veľmi skoro a robil nám veľkú radosť svojim vývojom. No vo veku 2 rôčkov, sa nám zmenil na nepoznanie. Zrazu zavládlo všade ticho, nevydal zo seba ani hlásku a odmietal aj to najlepšie jedlo. Uzavrel sa do seba, vadili mu dotyky, spoločnosť a nevšímal si ani bračeka. Začal všetko vykladať a zoraďovať do radu, podľa farby, veľkosti, obľúbenosti a veľmi sa hneval, keď sme mu to chceli upratať.

Ninka, naše vytúžené, takmer 3 ročné dievčatko, do ktorého sme vkladali všetky nádeje. Dúfali sme, že sa scenár nezopakuje a bude akousi hnacou silou a oporou pre bračekov aj pre nás. Žiaľ tešili sme sa len 2 rôčky. Naše stále vysmiate a zvedavé slniečko, ktoré sa občas stratilo niekde medzi Miškovými výpredajmi hračiek a kníh 😊, ktorej sa pusinka nikdy nezatvorila a vďaka tomu sme ju vedeli nájsť, sa tiež zmenila. Predsa nenechá bračekov v štichu😊. Čo to od nich obkukala. Rada sa točí dookola, naháňa po celom dome, je majsterkou v rozhadzovaní hračiek kade tade a jedlo je jej najväčším nepriateľom. Chýba nám jej krásny hlások, ktorým nás vždy vedela zahriať pri srdiečku.

Snažíme sa zo všetkých síl bojovať a vďaka vám dobrí ľudia a vašej podpore sme mohli absolvovať 2x terapie u dr. Veľa. Sme za to nesmierne vďační, lebo na našich zlatíčkach pozorujeme pokroky. Možno pre niekoho samozrejmosť a maličkosť, no pre nás sú to obrovské veci.

U všetkých troch sa zlepšil očný kontakt, viac si všímajú svoje okolie a sú kontaktnejší.

Tobiasko začal piť vodu z pohára, snaží sa nás napodobňovať a tým pomáhať pri domácich prácach (vie odložiť taniere a príbory z umývačky riadu, snaží sa vysávať, hrabať lístie) a veľmi pekne spolupracuje aj v špeciálnej škôlke, ktorú navštevuje rád.

Miško začal reagovať na oslovenie a sem tam aj príde k nám, keď ho požiadame. Už sa nevyváža v kočiari, ale sa pekne prechádza po svojich nôžkach. Inklinuje k umeleckému svetu, rád maľuje (okrem steny, už aj na plátno 😊), pred zrkadlom predvádza tanečky, ktoré nenechajú žiadnu tvár bez úsmevu.

Ninka, ktorá plakala už len pri pohľade na jedálenskú stoličku, ktorá dokázala jesť aj hodinu maličké množstvo mixovanej potravy, nám po terapiách urobila preveľkú radosť. Obmedzila plač a naučila sa prežúvať tuhú stravu (aj keď len maličké kúsočky, ale nesmierny pokrok), a zredukovala čas jedného kŕmenia na polovicu 😊.  

Naše tri detičky by vám radi povedali:

Každý sme iný, ale niečo máme spoločné - chuť napredovať, robiť radosť, vyčariť úsmev na tvári všetkým dobrým ľuďom, zbaviť sa plienok a hlavne máme obrovskú túžbu vám všetkým rozumieť a naučiť sa rozprávať.

V tomto by nám mohla pomôcť delfínoterapia, ktorú nám však rodičia sami nedokážu finančne zabezpečiť, keďže sme traja. Vieme, že to s nami nemajú vôbec jednoduché, ale aj napriek tomu, nie je dňa ani minúty, kedy by sme necítili ich nesmiernu lásku, s akou sa o nás starajú. Venujú nám všetok svoj čas a energiu, spravili by pre nás všetko na svete. Na oplátku by sme ich veľmi radi potešili pokrokmi, ktoré majú obrovský význam. Mamka s ockom sa nikdy nevzdávajú a nechceme sa ani my, preto vás s veľkou pokorou prosíme o pomoc pri našom napredovaní.