Na púšti je krásne to, že niekde ukrýva studňu

Moj životný príbeh sa začína pre 30 rokmi v jednej podtatranskej dedinke, kde som mala najkrajší výhľad na naše Tatry. Narodila som sa mojej mamine predčasne, vážila som iba 1600g. Pár týždňov som na svet pozerala iba cez sklá inkubátora. Mamina ma aj tam , aj keď tajne, hladkala. Hladkanie milujem doteraz. Po narodení mi diagnostikovali DMO, spastickú kvadruparézu. Je to najťažšia forma. Nedokážem chodiť, som na vozíčku. Mamina so mnou od narodenia cvičí, rehabilitovala som v Kováčovej, v Harmony, v Adeli, aj v centre Liberta Košice. Vždy sa posúvam o trochu ďalej. Prekonala som 6 ťažkých operácií bedrových klbov.

Žijeme s maminou samé, otec o mňa nemá záujem od narodemia. Takže ho ani nepoznám, aj keď ja by som chcela. Mamina je učiteľkou na základnej škole. S ňou sa smejem aj plačem, radujem aj smútim. Som pre ňu všetko na svete. Tak mi aj hovorí: "Ty moje všetko!" Máme iba jedna druhú, no aj zopár dobrých priateľov. Mamina má 58 rokov, prekonala dve mozgové príhody, má veľké problémy s chrbticou aj kolenami. Teraz už aj ona nemože chodiť. Tak budeme jedna druhú podopierať. Veď to robíme celý život.