Zvládnutie ťažkej životnej situácie

Môj príbeh začal niekedy dávno...možno už keď som sa, síce z lásky, ale veľmi nešťastne  vydala za niekoho, o kom som si myslela, že je ten pravý. Až v  manželstve ukázal svoju pravú tvár, ktorá pre mňa postupom času prestávala byť tvárou - skôr strachom, obavami a bolesťou. Môj (dnes už bývalý) manžel možno nebol zlý. Možno sa rozhodol len žiť manželský život tak po svojom...aj s ostatnými ženami. Preto som rezignovala a jedného dňa, po tom, ako mi ukázal, že jeho ruky nie sú na objatie, ale na niečo úplne iné (z čoho mi zostali nielen modriny a zlomenina jednej z dôležitých kostí,  ale aj jazvy na duši...). Rozhodla som sa pre rozvod. Rozhodla som sa odísť. Aj s našimi  deťmi. Rozvod nebol jednoduchý, bývalý manžel sa rozhodol využiť moju dlhodobú práceneschopnosť (pre liečenie zlomeniny a následne liečenie ďalšieho úrazu po napadnutí) vo svoj prospech, takže žiadal deti do svojej starostlivosti. Neúspešne. Súd dal za pravdu mne, matke, ktorá sa o deti riadne starala, bola riadne zamestnaná, nebola alkoholičkou, drogovo závislou...či bez domova. Bohužiaľ, ex-manžel sa rozhodol v "boji" pokračovať. Tým, že ma psychicky zničí, tým, že "odláka" odo mňa deti, tým, že nás pripraví o strechu nad hlavou. Tento dlhý "boj" trval niekoľko rokov, až kým súdnym rozhodnutím nebolo čierne na bielom, že o strechu nad hlavou sme s deťmi nakoniec prišli. Poviete si, nevadí, veď je toľko možností...možno áno, ja som však o všetky možnosti prišla v momente, keď som vďaka PN-ke nevládala splácať úvery, ktoré som si bola nútená brať na právne zastúpenia v čase rozvodu. Dostala som sa tak do veľmi nepríjemnej situácie, kedy banky predo mnou zatvárali (a zatvárajú ešte stále) dvere. ... začiatkom tohto roka po preventívnej prehliadke sa spustil kolotoč vyšetrení. Zdravotných. Nádor na prsníku. Zhubný. Operácia v OUSA v BA. Nariadená chemoterapia , následne rádioterapia. Môj život nabral iné obrátky. Chcem žiť. Chcem tento boj vyhrať a sústrediť sa na to, čo príde. Sústrediť sa na to, že i môj život môže byť ružový. NIe som naivná, viem, že problémy vždy boli, sú a budú. Ale veľmi by som si želala ich minimalizovať a v pokoji a bez stresov sa sústrediť na  momentálnu liečbu. Zabudnúť na to, že mi vypadali vlasy, obočie. Zabudnúť na to, že neviem, či a ako sa dostanem na nasledujúcu chemoterapiu, či následnú rádioterapiu (Za liečbou dochádzam cca 60 km od môjho bydliska, počas rádioterapie to bude niekoľkotýždňová každodenná liečba).  Zabudnúť na všetko, čo ma ťaží... aspoň dočasne zabudnúť.