Rozhýbať Natálkine pršteky

Náš anjelik Natálka by už tiež rada šla do škôlky ako ine deti v jej veku. Lenže nemôže,pretože sa stále každý deň trápime cvičením vojtovej metody.Cvičíme trikrát denne, rúčku každý deň masírujeme vibračným prístrojom, zohrievame, natierame hrejivymi mastičkami. Teraz si už aj pomáhame elektrostimuláciou. Okrem toho skúšame do rúčky vkladať akékoľvek predmety, vibračné hračky, činky, nech Natalka v ľavej rúčke cíti váhu niektorých vecí.

Ale rúčka stále neposlúcha.Natálka ju používa, ale nie tak ako by mala. Hračku si uchopí len palcom, ostatnými prštekmi len hračku pridrží..a to najmä dlaňou. Tie štyri prsty na ľavej rúčke stále nevie zavrieť do dlane..sú stále veľmi slabučké.

Mysleli sme, že snáď do roka rúčku rozcvičíme...nestalo sa tak. Natálka mala 10.septembra tri rôčky a aj naďalej musíme stále intenzívne cvičiťa cvičiť.Boli sme už šesťkrát na rehabilitačnom pobyte v Martine, dvakrát v Tetise v Dunajskej Lužnej, jedenkrát v Harmony v Bratislave a raz už aj v Adeli centre v Piešťanoch. Okrem toho chodíme raz za dva mesiace na rehabilitáciu do Olomouca. Každý týždeň sa Natálke pichá Cerebrolysin.

Natálka má diagnozu Paréza brachiálneho plexu, čo znamená, že sa jej rúčka prvdepodobne poškodila pri pôrode. Niekto povie, že je to diagnoza veľkých detí, lenže Natálka mala 3000 g, keď sa narodila. Alebo, že jeto následok ťažkého pôrodu, lenže neviem nič o tom, že by som mala ťažký pôrod. Narodila sa v pondelok a až v stredu mi oznámili, že má parézu ľavej rúčky, ale vraj je to možno prechodné.

Je to strašné. Niekedy už psychicky tú vojtovku nezvládam, keď vidím Natálku v dobrej nálade ako sa hrá a teraz ju vezmem, že..poď, ideme pocvičiť. A keď mi pritom niekedy plače, dúfam, že to nevníma tak, že jej tým ubližujem. Každý deň sa modlím k Bohu, nech sa stane zázrak..nech Natálke uzdraví rúčku. Pretože je ťažké pre ňu robiť niečo prevažne len jednou rúčkou. A je tiež ťažké zmieriť sa s tým, že to vôbec nemuselo byť...Natálka sa možno vôbec nemusela takto trápiť.

Je to niekedy fakt ťažké, ale musíme cvičiť, musíme ďalej rehabilitovať. Veľmi radi by sme šli znovu do Adeli centra v Piešťanoch alebo do Renony. Teraz pôjdeme znovu do Dunajskej Lužnej. O dva mesiace znovu do Olomouca.Chceli by sme ísť aj do Kováčovej. A všetko je to finančne náročné. Preto vopred ďakujeme z celého srdca každému, kto sa rozhodne nám pomôcť..či už modlitbou alebo finančne. Naozaj vopred OBROVSKE ĎAKUJEME!!!