Bojovník Filipko je stále usmiaty aj napriek chorobe.

Ahojte volám sa Judita a píšem v mene môjho malého bojovníka.Dobry deň skôrako začnem písať môj malý pribech dovoľte aby som sa vám predstavil : Volám saFilipko a koncom roka som oslávil krásnych 6 rôckou.Mam  maminku aj ocka a ešte dvoch staršíchbratou ktorých mam veľmi  rad.Do minuléholeta som bol zdravý chlapec chorý som býval zriedkavo .Nastevoval som škôlkukam som chodil veľmi rad mal som tam veľa kamaratou s ktorimy som sa radhral .Minule leto sme isly na dovolenku na Balaton veľmi som sa tam tesilchodili sme každé leto na týždeň veľmi sa my tam páčilo.Pocas dovolenky my ničnebolo zmena nastala až po príchode domou asi po týždni ma začala pobolievať hlava a bruško.Nic ma nebavilolen som ležal a spal.Mamine sa nepáčilo tak sme išli k mojej doktorkebývalej. Pozrela sa na mňa a bez vyšetrenia my určila diagnózua povedala a to je nič to sú na 100% hlísty.Predpisala my liekya ja som ich začal užívať ,po 3 dňoch som bol ešte slabší a bledučkýnevládal som prejsť boleli ma strašne nožičky. Koncom týždňa ma  mamina znova zaniesla k lekárkes tým že podľa mamini sa tav zhoršuje a nie zlepšuje, doktorkina odpoveďbola: že to sa nám len zdá je trosku bledý ale to je  v pohode  a zaočkovala  ma to bolo 5ročné očkovanie to samozrejme nemala robiť. Po očkovaní my ostalo ešte horšie 2dni som mal vysokú teplotu a ešte viac som obledol a som len spala spal .Bola u nás návšteva keď ma zbadala maminkina kamarátka hneďpovedala že aby sme išli k doktorke mamina povedala že sme boli a čonám povedala  jej sa ta diagnóza nezdalaa vybavila my v meste druhu doktorku u ktorej som potom aj ostal .Ta ma nikdy pred tým nevidela ale keďsom vošiel k nej do ambulancie ostala zhrozená a povedala so slovami :Preboha to dieťa už malo bitdávno v nemocnici dajte my krvne výsledky. Mamina sa pousmialaa povedala :jake krv.vysledky veď malému ešte za 5 rokou nebrala ani razkrv ani moc .Pani doktorka my nabrala krv :prišli výsledky a okamžite náshnala do nemocnice .Mamina zbalila veci a s ockom spolu sme isli doNitrianskej nemocnice na decke oddelenie na prijem .Dlho sme cakaly  vonku na chodbe kde boli viacerý pacienti naprijem ,v tom vošla doktorka na chodbu a na plne ústa sa opýtala ktorý súEgyudovi.Moja maminka sa postavila a povedala že sme to my pred tímycudzími ludmy  nám povedala berte kufrea malý okamžite musí do ba na Kramare,vase dieťa ma leukémiu moja mamaostala jak obarená s jakym štýlom nám to bolo povedanéa s plačom pozerala na ocina ja som nechápal čo jej je a žeprečo plače.Na večer sme prišli na Kramare už nás čakala veľmi príjemná doktorka ktorá neskôr všetko mamine vysvetlila a povedala že môzme ďakovaťnovej doktorke za môj život keby ma mamina liečila na ďalej na hlísty po tyzdnysom mohol zomrieť mal som strašne veľa bielych krviniek  a veľmi malo cervenich .Po odobratíkostnej drene sa potvrdila diagnóza a som začal bojovať. Zo začiatku išlovšetko jak malo  ku koncu 1 protokolu mazačalo pobolievať znova brucho a hlava doktori my riešili stále to moje brucho ale hlavu nie.Padly my lelkocity  na 600 a ostal som leukopecky 3 týždnev jednej izbe zavretý. Moja hlavička nezvládla jednu latku  a skolaboval som bol som v ohrozeníživota previezli ma ARO spravilo sa MR  vyšetrenie a moja maminadostala ďalšiu zlu správu Filipkovi bohužiaľ praskli 3 cievy v hlavičke tosa môže stať zo 100 deti jednému bol som to akurad ja  ,doktorka povedala že momentálne prvých 24hodín je kritických šance na prežitie boli 20 % že prežijem a 80 % že nie.Maminka bola pri mne vždy ked sa len dalo pozbudzovala ma a nestrácalanadej a ja som spolu s nou zabojoval ukázal som že som silný. Z 5ročného šikovného chlapca  som sa zmenilna 9 mesačné babetko  a to dopísmena dlhých 9 tyzdnou som sa regenoval  .Nevidel som ,nechodil ,nerozprával ,mamina mamusela prebaľovať ,kúpať a aj kŕmiť. Nepoznal som svojich vlastnýchsurodencou  ze budem znova taký jak predtým my davaly malú nadej  ale mamina sanezdala a 24 hodin  sa my venovalapovzbudzovala  dokola my rozprávalao súrodencoch o rodine kde sme chodili a čítala rozprávky nahrala my surodencou  natabliet  oni my tam rozpravaly  a to išlo stále dokola už mamina tovedela naspamet .Pomaly som sa začal dávať do kopy vracala sa pamet  videnie len ta chôdza bola neposlušná chodím síce ese jak kačička ale chodím.Kedsom sa dal trosku do kopy pokračovalo sa v liečbe. Moja intenzívna liečbatrvala dlhých 9 mesiacou maminka musela ostať na maródke so mnou je topsychicky ale hlavne  finančne strašneťažké v rodine ostal môj ocino ktorý zarába 1 prijem  je malo na pokrytie všetkých vydavkou  v domácnosti, ja musím mat doma všetkosterilne , prípravky na sterilizáciu sú drahé, beriem veľa liekov veľaz nich sa musí hradiť cela suma a  chodíme každý  druhy týždeň na kontrolua nafta je tiež  drahá. Touto cestousa chcem poďakovať všetkým tým ľuďom ktorý si aspoň precitali môj pribechodkazujem všetkým bojovníkom ktorý sú na tom zdravotne jak ja : všetko sa dákeď viete a mate pocit že pri vás niekto stoji a povzbudzuje vás,prikoncoch siľ vás znova nakopne aby ste to nevzdavaly  taká je moja rodina a ja som rad že ichmam .To je koniec môjho príbehu ,týmto sa chceme spolu s maminkoupoďakovať za či už fin. alebo iné dary a hlavne aspoň za to precitanieveľké DAKUJEME !!!!